Emily

Keď som po siedmej hodine šla domov, na ulici ma zastavil nejaký chlap. "Ahoj, poď so mnou!" "Ja vás nepoznám!" povedala som. "Ale veď to nevadí, v aute sa zoznámime."povedal už trošku naštvanejším hlasom. "Ja s vami nikam nejdem! A je mi jedno kto ste! A nech vás nenapadne ísť za mnou!" nahnevala som sa. "Lebo čo? Povieš to mamičke? Okamžite si sadni do toho auta!" začal po mne vrieskať. "Koľko krát vám mám povedať že s vami nikam nejdem?!?!, začala som pred ním utekať rovno domov.Na nešťastie utekal za mnou. Na našej ulici som sa ukryla do kríkov, chvíľu sa tamaď motal ale nenašiel ma. Keď som mala istotu že je preč vyšla som z toho kríka a doškrabaná som došla domov.

Večer, keď prišli domov moji rodičia mama si na mne všimla niekoľko škrabancov a samozrejme ju zaujímalo čo sa mi stalo. Všetko som jej prerosprávala ale nechcela mi veriť, že ma naháňal dospelý chlap a nevidel ma keď som vliezla do kríkov.

Ďalší deň som v pohode šla do školy, najprv bola matika, slovina, telesná, ďalšia slovina a posledná chémia. Neznášam ju :/ Všetky tie prvky, častice a ostatné blbiny... Po chémii som šla domov. Jasné, zas tam bol ten chlap, opieral sa o bielu dodávku a pozeral do mobilu aby nebol taký nápadný. Dala som si na hlavu kapucňu a kráčala som ďalej.

"Hej ty! Nevideli sme sa mi včera?" Do čerta! Spoznal ma! Dnes som nemala tašku až takú ťažkú. Začala som utekať. Na našej ulici, keď som už bola skoro doma, zmizol. Taký balvan mi spadol zo srdca. Rýchlo som vošla dnu, zamkla som dvere, tašku som hodila do kúta a zapla som telku. Šiel môj obľúbený seriál, po seriáli som sa šla učiť do svojej izby.

"Emily, som doma!", zakričala mama keď prišla domov. "Mami musíme sa porozprávať!"

"Dnes po škole som zase videla toho chlapa! A zase chcel aby som s ním nasadla do dodávky! Do bielej dodávky! Čo to má znamenať?"

"Ach, zlatko, ak ťa ten chlap obťažuje, choď domov obchádzkou."
"Oooo, ty všetko berieš tak naľahko, čo ak mi niečo urobí?! Ako potom zareaguješ? Povieš že to nevadí alebo čo?"
"Emily, prestaň!"
"Dobre, ale ak toho chlapa zase zajtra uvidím, nepôjdem do školy!!!", vyliezla som do svojej izby, a poriadne som buchla dverami. Už ma štve, nič mi neverí a všetko berie na ľahkú váhu!

Ďalšie ráno som zavolala spolužiačke Victorii, aby prišla k nám domov že pôjdeme spolu do školy. Všetko som jej cestou porozprávala.
Po šiestich vyučovacích hodinách som sa vracala domov, a toho chlapa som nestretla. Jeho dodávka ešte stála na vedľajšej ulici, pomaly som k nej pristúpila, odfotila si ju ako dôkaz pre mamu.

Mama bola doma skôr ako ja a hneď ako som vošla do miestnosti, otrávenym hlasom sa ma spýtala či som stretla toho chlapa. "Nie, ale jeho dodávka stále parkuje na vedľajšej ulici. Pozri sa! Mám to sfotené."