Emily

Chalupa

Ďalší deň som šla domov s dvoma kamarátkami. Boli sme zakecané a ani ma nenapadlo sledovať či je na ulici ten chlap alebo aspoň jeho auto. Ako sme si s kamarátkami vykračovali, zozadu k nám potichu prišiel ten chlap, ruku mi dal na ústa a odtiahol ma do auta. To isté urobil aj s mojou kamoškou, tá posledná stihla utiecť. Naložil nás do nákladnej časti dodávky, vošiel dnu, zviazal nás a naštartoval motor. Asi o 15 minút sme boli niekde v lese v jeho chalupe. Tam nás priviazal k stoličkám a odišiel.
Jessica sa znažila uvoľniť si ruky zo špagátu.

Jessica: Nejde to! Ono to nejde!
Emily: Sme v kaši! Sme vo veľkej kaši! Jessica, mala si sa zachrániť!
Jessica: Nie, nenechala by som ťa v tom samú.
Emily: Si dobrá kamarátka. Ale nechápem čo odo mňa ten debil chce!
Jessica: Tak to ani ja, ale musíme sa odtiaľto dostať!
Emily: Počkaj, ticho, prichádza.

"Ako sa máte slečny? Sú špagaty priviazané dosť silno?, pýtal sa nás hnusnym provokatívnym hlasom.
"Čo od nás chcete?", naštvane som naňho zakričala.
"Teba na niečo potrebujem, tvoju kamarátku nie, ale možno aj pre ňu niečo vymyslím!"
Emily: Vy idiot, pustite nás preč!!!
Vtedy sa naštval, dal mi facku cez celý xicht a zaviazal mi ústa nejakou handričkou.
Jessy: Nechajte ju!
Chlap: Prestaň, lebo aj tebe zviažem ústa a bude pokoj!!!

Zasa niekam odišiel. V tom som videla ako sa Jessice skotúľala slza po líci. Nevedeli sme, čo robiť boli sme zviazané a ja som mala zaviazané dokonca aj ústa, ostávalo nám len čakať.

Keď sa zase vrátil, zakričal na mňa kde mám mobil. Nie veľmi rozumiteľným bzučaním som povedala že ho mám vo vrecku.
Zobral mi ho, potom aj Jessice, položil ich na stôl.
Zo šuflíka vybral ďalšie dve handričky a zaviazal nám nimi oči.

"Emily, ktorý je tvoj mobil?" "IPhone 5", zase nezrozumiteľným bzučaním. Vytočil moju mamu...

"Ahoj, Emily kde si tak dlho, už si mala byť dávno doma."
"Dobrý deň, pani Brownová!"
"A vy ste kto?!"
"Volám sa Nick. O svoju dcéru sa nebojte je v pohode.
V tom momente Jessy hlasno zakričala: "Pani Brownová, pani Brownová, pomóc"
Hneď na to moja mama nahnevaná povedala do telefónu: "To je Jessica? Prečo prosila o pomoc?"
Nick: Ale nie, to sa ozýva od susedov.
Mama: Fajn, povedzte mojej dcére nech sa čoskoro vráti domov.
Nick: Spoľahnite sa. Dovi!

Jessy:Pustite nás preč!
Nick: Ešte na to nieje čas!
Jessy: Kedy bude?
Nick: Proste sa do toho nestaraj!