Ráno ma zobudil Miro že za pol hoďku odchádza rýchlo ma vystrelo a šiel si zobrať kufor do izby ešte pi mne hodil tú tortillu.
M:zaspal si jak pes
J:ja viem
M:máš na raňajky
J:mhm
Už sme šli do auta a odviezol nás priamo do nemocnice. Vošli sme na Klárinú izbu a bola na izbe s nejakým chalanom mohol byť v mojom veku a rozprávali sa hneď ako sme vošli pozrela na mňa a na tvári sa jej objavil obrovský úsmev. Keď som prišiel bližšie spoznal som chalana vedľa seba
J:Jakub to si ty
Ja:tak tak už som myslel že si debil
J:nie pohoda čo ťa sem priviedlo veď máš sezónu nie?
Ja:grcám viač ako mám
J:aha skoré uzdravenie
Otočil som sa ku Kláre a objal ju
K:vypadáš akoby si ty včera odpadol
J:zaspal som na tom tvrdom gauči
K:mám zlú správu
J:no dnešok nemôže už nič pokaziť
K:dva týždne
J:tu?!
K:hej
J:a čo s Fínskom?
K:Juro musíš to zvládnuť sám ja sa vyliečim a prídem
J:a už nebudeš vracať?
K:nemala by som keďže moje tabletky bola pičovina a len na to aby sa utlmilo vracanie a keď som si ju nezobrala viplo ma takže doktory povedali že budem ležať a malo by sa to zlepšiť
J:aha
K:nebuď smutný budem ti volať každú sekundu stotinu dobre?
J:fakt?
K:ale hej myslím že mi toto tiež troška rodovej navyše mám nového kamaráta Jakub sa volá myslím...
J:presne tak sa volá
K:kedy odlietaš?
J:dnes večer prídem sa rozlúčiť poobede
K:nemusíš
J:ale budem potrebovať posledné objatie od mojej pusy
K:len objatie?
J:pusu
K:dobre ale nemôžeš ma pridusiť
J:dobre
K:ideš už?
J:rodinná ani neviem čo to je...
K:pozdravujem
J:odkážem
Venoval som jej bozk na čelo a ona mi venovala ten najkrajší úsmev aký vedela. A odišiel som. Miro ma odviezol ku mne domov. Tam ma vysadil rozlúčil som sa sním a vybrala si kufor z kufra a šiel dnu.
Celý deň sme sedeli a smiali sa ani neviem na čom a keď nastal čas toho aby som som šiel už nikto nebol doma. Zobral som si kufor do Fínska a keďže jediný kto bol doma bol tato odviezol ma do nemocnice. Bol som kúpiť ešte ružu a šielna izbu. Hneď keď som vošiel Klára sa na mňa usmiala
J:ahoj
K:vravela som že...
J:ale to by som nevydržal
Podal som jej ružu a ona sa usmiala
J:pre teba puska
K:ďakujem
J:mám hodinu čas
K:a to tu budeš?
J:a nemôžem?
K:môžeš vôbec mi tu nevadíš
Ona položila kvietok na nočný stolík a sadol som si vedľa nej
J:prídeš za mnou?
K:zápas hneď potom...
J:a po zápase
K:hneď ďalší v Trenčíne
J:a potom?
K:mám robotu
J:tak prídem ja
K:Juro ešte sa dohodneme je to ďaleko viem potrebuješ všetko naplánované o rok skôr ale vidíš ako sa zato zvrhlo za pár minút
J:ja viem len neviem čo budeme teraz robiť...
K:trénuj
J:nemôžem byť na ľade ešte 6 zápasov
K:tak si urob výlet
J:mám v zozname
K:choď sa lyžovať
J:Klára mám skoro 2 metre predstáv si ako by to vypadalo...
K:úžasné ladne
J:nie nikdy
K:tak neviem Juro si moc náročný
J:že dik
K:inak volaj mi hneď ako priletíš ako budeš u seba doma keď pôjdeš na wecko von na výlete hocikde
J:dobre
K:nezabudni s nerobím si srandu
J:robíš
K:nie ja nikdy!
J:poznám ťa
K:ja seba lepšie
J:dobre zavolám
K:a písať
J:a ty dvíhajú a odpisuj
K:zvládnem
J:nechcem odísť
K:chceš aby si bola lepší a lepší
J:presne tak
Ona sa postavila a vtedy až uvidel koľko ihiel je do nej zapichnutých. Objal som ju a ona zodvihla hlavu dala sa na špičky a venovala mi bozk.
J:chcem viac...
K:nie dnes nie
Venoval som jej bozk na čelo a pevne som ju objal
J:nechcem ťa nikdy pustiť
K:ale urobíš to...
J:možno nie
K:tak zoberieš do lietadla so sebou aj infúziu
J:hahaha
K:ľúbim ťa
J:aj ja teba
Venoval som jej posledný bozk na čelo chytil okolo bokov a naskočila jej husia koža pomaly som ich dal dole a ona ma chytila ešte za ruku a ja som ju pomaly pustil vychádzal som z izby a usmial sa na ňu a ona na mňa. Potom som zatvoril dvere a čakal ma tam tatino.
O:môžme?
J:áno
Šli sme do auta a odviezol ma na letisko tam sme sa rozlúčili a nastúpil do lietadla smerom do Fínska...
