•𝐹𝑟𝑖𝑒𝑛𝑑𝑠 𝑇𝑜 𝐿𝑜𝑣𝑒𝑟𝑠<3

5.

Keď sme skončili, Majko sa obliekol a šli sme spolu dole. Sedeli dole všetci, ale ze úplne všetci vrátanie môjho otca.

Miňo: nabudúce buďte potichšie
Ivan: mali ste aspoň ochranu??
Sofi: ježiiis tati prestaň
Ivan: no co ešte si mladá na dieťa
Sofi: tati stačí fakt

Červenala som sa až na pici prisaham. Všetci chalani vybuchli smiechom. A ja s nimi, sak co život si treba užívať. Mošo sa na mňa pozeral výrazom "prečo sa necítiš trápne?🤨" Posepkala som mu ze sa nič hrozné nestalo. Majko iba prikývol a šiel si pre vodu.

Sofi: prečo ste vlastne tu?
Peky: prišli sme vás navštíviť, no miesto toho sme museli počúvať tie vaše vzdychy a vykriky
Ivan: no dobre decka ja dnes odlietam do Canady za Craigom takže tu budeš 2 týždne bezomna Sofi. Prosím ťa nepodpál to tu a nezdemoluj ďakujem. A neželaj si ma keď dôjdem a ty budeš tehotná. Takže Mošo ak by si bol taky milý nesprav zo mna deda lebo z teba spravím pečené fašírky jasne?
Sofi: bože otec, neboj nič sa ti z domom nestane a jasne ze tehotná nebudem, my si vieme dávať pozor
Mošo: Ivo akože diky ale aspoň by ste sa najedli
Ivan: neviem ci by som chcel jest zrovna fašírky z teba ale nevadí *všetci sme sa zasmiali*
Ivan: decka tak ja idem čaute
Všetci: ahoj
Dali: čo ideme robiť?
Sofi: spravíme párty?

Všetci prikývli. Mošo a Peky išli kúpiť alkohol a nejaké ozdoby, plastové poháre a také picovinky. A ja s ostatnými sme trochu upratali. Chalani sa vrátili s plnými taškami alkoholu a ozdôb.
Pekne sme to vyzdobili, nachystali všetko tak ako sme si to predstavovali a mohli sme písať a volať ľuďom. Došlo pomerne veľa ľudí. Všetci sme sa zabávali, pili, tancovali. V živote som sa neopila tak ako teraz prisahám. Všetci sa pobrali domov okrem chalanov. Polovica z nich už aj tak spala hocikde.
Nechala som ich tak a šla som do izby za mojim mužom.

Mošo: láska pod ku mne *zamrmlal*
Sofi: idem len sa prezlečiem do pyžama
Mošo: alebo sa len vyzleč *😏*

Mošo sa postavil z postele, podišiel ku mne a začal ma bozkávať na krku, počas toho mi rozopínal šaty. Všetci vieme jak to skončilo.😘

***

Morning bitches.

Je asi pol jedenástej, vstávam z postele no hneď si aj sadnem. Bože nohy ma bolia dopici. Mošo sa zasmial, sadol si ku mne.

Mošo: no čo moja nevieme sa postaviť?
Sofi: hahaha veľmi vtipné

Nakoniec som sa nejak postavila, a obliekla sa. Išla som dole a na moje prekvapenie bolo všetko upratané. Dokonca niekto urobil aj raňajky.

Sofi: kto to tu tak upratal a spravil raňajky?
Miňo: ja lebo chalani spali a nudil som sa tak som ti chcel pomôcť
Sofi: Ježiš ty si zlatý
Miňo: ja viem, inak mohli by sme sa porozprávať prosím?
Sofi: jasné o čom?
Miňo: no, ja viem že máš Moša ale hrozne sa mi páčiš
Sofi: Miňo to je zlaté ale ako si povedal mam Maja a medzi nami by to tak ci tak už nebolo jak predtým
Miňo: ja viem len som ti to chcel povedať lebo to dusím v sebe odkedy ťa tvoj otec predstavoval chalanom
Sofi: jasné sak chápem ale tak sme kamoši a to asi stačí.
Miňo: hej jasne a pod už jesť, ja zobudím chalanov a zavolám Moša

Prikývla som a začala jesť. Nechápala som prečo mi Miňo zrazu vyznal city. Keby ma nepodvedie tak by sme spolu boli určite doteraz. Asi kašlem na to už, som šťastná s Majkom a tak to aj ostane.
Začali sa zbierať všetci chalani ku stolu.
Dojedli sme a chalani sa pobrali domov. Mošo išiel niekam, ani neviem kam nič mi nepovedal len proste odišiel. Po chvíli mi začal zvoniť mobil, volal Mošo. Zamrmlal niečo v tom zmysle ze mam preňho dôjsť. Bolo počuť že je opitý pod obraz boží. Našla som si teda jeho polohu, nasadla som do auta a vyrazila som na lúku. Na tú lúku som chodila kedysi s Miňom.
Akurát som zaparkovala kúsok od lúky a rýchlym krokom som sa pobrala na samotnú lúku. Majo sa mi hneď hodil okolo krku, ja som mu dala jemnú facku po hlave a zobrala ho do auta.
Po pätnástich minútach sme boli doma. Hneď som ho hodila na gauč kde aj zaspal.

Je asi pol ôsmej večer a Mošo sa akurát začal zobúdzať.

Mošo: dobre "ránko"
Sofi: veľmi dobré🙃

Povedala som a odišla do kúpeľne, dala som si sprchu, urobila skin care a umyla zuby. Po tejto zdlhavej práci som sa presunula ku chladničke s tým ze si vyberiem niečo na jedenie. Po otvorení chladničky som zistila ze tam absolútne nič nie je. Objednala som si pizzu a aby som nebola až tak zla na Maja, tak som objednala aj jemu. Majo sa z gauča presunul za mnou do kuchyne. Začal na mňa rozprávať no ja som ho odignorovala.

Mošo: ty ma prečo ignoruješ?
Sofi: Po tom co si bez slova odišiel, čakáš ze sa tu budem s tebou baviť a smiať? Vieš jak som a bála?
Mošo: ja viem prepáč mal som ti to povedať, veľmi ma to mrzí ale neskôr zistíš prečo som odišiel, neskôr sa dozvieš všetku pravdu, len teraz nemám náladu sa o tom baviť
Sofi: ako chceš, ale už to nikdy nerob okey?
Mošo: neurobím neboj zlato
Sofi: máš šťastieee
Mošo: nemáme niečo na jedenie? som dosť hladný
Sofi: objednala som pizzu
Mošo: och ty si moja záchrana *dal mi kiss*

Po chvíľke nám došla pizza, tak som pre ňu šla dole. Zatiaľ čo sme jedli pizzu Majovi zazvonil telefón...

Pov Majo

Začnem tým prečo som odišiel bezslova. Volala mi sestra ze naši rodičia mali autonehodu, a žiaľ neprežili. (všetko je vymyslené tak to berte s nadhľadom) Dosť ma to ranilo veď to boli moji rodičia a napadlo ma, že opiť sa bude najlepší nápad. Viem mal som jej to povedať, mal som ostať doma a podeliť sa o to so Sofi. No v ten čas som bol tak zranený, že som nevedel čo robiť. Dnes jej to 100%ne poviem. Už pred ňou nechcem nič tajiť. Ale poďme od tejto témy preč. Jedli sme pizzu a mne začal zvoniť telefón. Zdvihol som, volala sestra. Rodičia majú zajtra o deviatej ráno pohreb. Je čas to Sofi povedať.

Mošo: Sofi ak môžem chcel by som ti povedať čo sa stalo..
Sofi: počúvam Majky
Mošo: no vieš, včera po raňajkách mi volala sestra ohľadom toho, že rodičia mali autonehodu, žiaľ neprežili *tiekli mi slzy*
Sofi: och láska pod sem *objatie*
Mošo: no a mňa vtedy nenapadlo nič iné iba sa ísť opiť, tak moc ma mrzí že som ti to nepovedal hneď a ešte viac ma mrzí ze som sa s nimi nemohol ani rozlúčiť kurva...
Sofi: láska netráp sa tým ze si mi to hneď nepovedal, ja to chápem a už tu som pre teba, a to ze si sa s nimi nerozlučil ma veľmi mrzí, chápem že to bolí ani si neviem predstaviť ze by sa to stalo mne, ale láska už s tým nič neurobíme, určite ťa veľmi ľúbili a určte by nechceli aby si sa takto trápil takže hlavu hore a neplač, som tu pre teba💝
Mošo: ďakujem ti za všetko moja, inak bol by som rad keby si šla pozajtra so mnou na pohreb, chcem ťa mať po svojom boku vždy a hlavne takýchto ťažkých chvíľach
Sofi: jasné že pôjdem láska, pre teba všetko

Na to som už neodpovedal a iba ju silnejšie objal...

●●●

Ahojtee mame tu novu časť po celkom dlhej dobe, tak snáď sa vám ľúbi💋