Volám sa Genevieve. Otrasné meno, ja viem. Moja mama musela byť opitá alebo niečo, keď mi ho dávala. Som rada, že mi nedala aj druhé meno, lebo sa stavím, že by to bolo niečo ako Penelopa alebo Persephona. Každopádne sa to asi nikdy nedozviem, lebo ma dala na adopciu takmer hneď po narodení. Každý rok mi 12. januára posiela priania k narodeninám. Odložím si ich a otvorím dvadsiateho februára ignorujúc fakt, že moja vlastná matka zabudla, kedy ma v ukrutných bolestiach poslala na svet.
Adoptovala si ma jedna veľmi zaujímavá rodina. Teraz mám mladšieho brata a staršiu sestru. Joe je malý smrad, ktorý je schopný vyliezť na poličku len na to, aby na strop nalepil svoje šušne. Margaret je obrazom dokonalosti - tým najotravnejším.
,,Ty hlupavka, chcel som to kakao teplé, nie studené!" skríkne na mňa detský hlas. Predstavujem vám Joeho. Úplný cukríček.
,,Bolo teplé, vychladlo ti, kým si sa naučil chodiť!" No a čo? Nikdy som nepovedala, že som ukážková staršia sestra. Joe zoskočí zo stoličky a začne ma naháňať záchodovým zvoncom v ruke. Kde ho ten strašiak vzal?
,,Debila, debila!" vykrikuje trieskajúc svojou zbraňou o stenu. Fuj! Vezmem nohy na plecia a zamknem sa v izbe. Z kuchyne nás upozorní mama. Nikto ju nepočúva - nikdy ju nikto nepočúva. Koniec koncov, bol to jej nápad presťahovať sa do tejto diery. Francúzsko nie je len Paríž a Eiffelovky, je to len kopa francúzov. Každý normálny človek by pochyboval o jej duševnom zdraví. Vraj, aby sme boli bližšie pri rodine - má totiž francúzske korene. Týžden na to, čo sme sa sem presťahovali náš jediný francúzsky príbuzný umrel - moja nevlastná stará mama. Ja si na to ,,nevlastná" až tak nepotrpím, ale ona hej. Teda, keby ju pred pár rokmi netrafil šľak a neskončila v zdobenej rakve, potrpela by si na to.
,,Genevieve, správaj sa ako zodpovedná sestra!" zakričí mi Margaret a vezme Joeho na ruky. Aj s jeho záchodovým zvoncom. Pohrabem sa vo svojich veciach a uistím sa, že na ani jednom tričku nemám diery po nožniciach, vo nohavicových vreckách nemám žuvačky ani kocky od lega a že moje topánky nie sú pomaľované fixami. Možno vyzerám ako prehnane paranoidné dievča, no Joe mi raz dal do masky na tvár temperovú farbu. Vyzerala som ako Fiona a ten smrad to dokonca vyslovil ako poklonu.
Ach, kiežby boli ešte prázdniny. Dnes je prvý deň školy a zasa sa budem musieť vrátiť medzi tých ľudoopov. Povzdychnem si. Domaľujem si linky a odomknem dvere izby.
Bonjour mes chers lecteurs ! Dúfam, že sa vám príbeh páči... Dlho som sa odhodlávala sem niečo uverejniť, takže toto je výsledok :D Budem vďačná za každý hlas a koment, či už negatívny, alebo pozitívny... Ako sa hovorí, je lepšie, keď o tebe ľudia hovoria, ako keď o tebe nehovoria vôbec, alebo tak nejak. Bonne journée!
Juliette_Thewriter xxx
YOU ARE READING
Takmer normálna
HumorNič nie je také, ako to vyzerá. Ani Francúzsko by nebolo také ospevované, keby ste tam museli žiť tak ako Genevieve- pubertiačka s kopou problémov, za ktoré si môže väčšinou sama. poznámka - v knihe sa bude často spomínať nenávisť voči Francúzsku a...
