Takmer normálna

KAPITOLA 5

Už je skoro osem večer a v cele sa od rána (čiže od obeda, ak ráno rátame odkedy som sa zobudila) nič nezmenilo. Niekoľko hodín iba sedíme a zazeráme. A umierame nudou. Anna-Lucia má pod očami kruhy ako zbitá panda a som si vedomá, že som na tom podobne. Túto dlhočiznú nudu preruší veľkolepý príchod štyroch ľudí. Teda, veľkolepý príchod by sa dal asi nazvať iba príchod malého blonďavého krpca, ktorý si sám zaspieval uvítaciu pesničku (ó, klaňajte sa, prichádza kráľ, urobíme bál, urobíme bál!) a dotancoval ku mojej cele.
,,Pre ježkove oči, čosi si myslela!? Toto mi doma vysvetlíš," ukazuje na mňa žena výhražne.
,,Pomóc, pán policajt, nejaká neznáma pani sa chce vlámať do našej cely!" zakričím na strážnika.
,,Genevieve, netrep," povie moja mama nahnevane, ale pre istotu prestane zvierať mreže.
,,Nemajú pre kráľa nanuk?" spýta sa môj brat Margaret, ktorá ho za ruku drží tak silno, až jej zbeleli hánky.
,,Nie, Joe, tu nepredávajú nanuky, už som ti to hovorila.
,,Mohli by sme sa spýtať uja," ukáže na strážnika a potom na nás ,,alebo hrozov, čo uniesli Genevu."
Všetci nadvihnú obočie. ,,Neuniesli ma, Joe."
,,Tak prečo si tam?"
,,Lebo tvoja sestra spravila niečo veľmi zlé a neospravedlniteľné!" zvolá mama, ale teraz vyzerá, že by preferovala pomenovanie macocha. Keby mohla, asi by ma v momente vydedila. (Nevlastná) stará mama by aj vstala z mŕtvych, len aby jej zatlieskala. A keďže tá je desivá aj keď nehybne leží zakopaná pod luxusným náhrobným kameňom, vydedeniu sa budem musieť vyhnúť zubami-nechtami.
,,Zabila si niekoho?" spýta sa Joe a začne poskakovať okolo mojej cely. ,,Geneva je vrahy-" Margaret mu rukou zapchá ústa a odvedie ho, aby mu vysvetlila, že v mrazničke namiesto nanukov nemám mŕtvolu.
,,Tvoja sestra je kus," zazubí sa na mňa Eric.
,,Áno, kus otravného života," odvrknem a uistím sa, že Margaret je dosť blízko na to, aby to počula. Varovne na mňa zazrie. No počula to aj moja mama, bohužiaľ. Ozaj, kde je vlastne otec? Prisahala by som, že som ho videla prichádzať.

,,Ty," ukáže mama na Erica-NeErica, ,,drž jazyk za zubami, ak nechceš-"
,,Vyhrážate sa môjmu synovi? " skočí jej do reči vysoký, autoritatívne vyzerajúci muž.
,,Váš syn mal poznámky na účet mojej dcéry!" zavrčí naňho žena uja sesternice mojich nevlastných súrodencov a rozhodí rukami.
,,Vaša dcéra je jedna z tých, čo do tohto môjho syna zatiahli?" spýta sa Ericov otec a teraz má výhražný tón on.
,,Nemá niekto popcorn?" precedí cez zuby Dean tak, aby sme ho počuli iba tí v cele.

,,Čo? Nie, myslela som svoju druhú dcéru. Navyše, moja dcéra -tá za mrežami- je v tom nevinne!"
Práve, keď sa hádka už nemôže zhoršiť, na stanicu dobehnú dva páry rodičov, jeden aj s chalanom asi v Margaretinom veku. ,,Dofrasa, Tajomné dievča, kry ma!" zasyčí Dean a nahne ma pred seba ako živý štít.
,,Padavka," odvrknem a narovnám sa.
,,Dean!" zvolá jeho mama. Jeho otec tiež zmizne a až teraz si všimnem, že sa spolu s mojim otcom pohrúžili do rozhovoru so strážnikom.
,,Daniel!" počujem radostne zakričať jedného z ich skupinky a dobre že sa od radosti nevybozkávajú.
,,Čo sa to tam deje?" spýtam sa ukazujúc na kút, v ktorom všetci stoja. Hádka ostatných rodičov sa stupňuje, až to vyzerá, že všetci naraz vybuchnú ako dobre časovaný dynamit. Medzitým prišli zvyšní rodičia, policajná stanica doslova praskala vo švíkoch.

Všimnem si, že Tá Tretia má ako jediná batoh.
,,Môžem?" ukážem naň a ona mi ho duchom neprítomná podá. Nájdem v ňom metalickú fľašu (nechcem vedieť, prečo ju ťahala so sebou). Vezmem ju, podídem ku mrežiam a trikrát poriadne zatrieskam o kov. Pár ľudí dokonca od ľaku vykríkne a ja uvažujem, na čo to vlastne bolo dobré. Široko ďaleko sa ale rozlieha hrobové ticho, tak si odkašlem a prehovorím: ,,Pán strážnik, preberáte štafetu."