Dream

1. kapitola

A kurva. To bola prvá vec čo mi napadla keď ma autobus vyhodil pred strýkovým domom. Táto stará chata, ktorá ledva stojí, má byť môj domov? Radšej zomriem. O smrti som premýšľala už veľa krát. Príliš veľa krát. Od toho incidentu. Niekto by možno povedal, že mám depresiu. Ale ja nemám. Teda aspoň dúfam.

Zaklopem na dvere, ale nikto mi neotvára. Čudné. Pokúsim sa ich otvoriť, už sa pripravujem na to že ich vykopnem, keď zistím, že je odomknuté. Otvorím dvere a nájdem svojho strýka ležať na gauči. Nahého. Fuj. Kam som sa to ja dostala?
„Strýko Zafire?" zvolala som aby som ho zobudila. Odhliadnuc na fakt že bol nahý a pravdepodobne spitý, tak bol celkom pekný. Čierne vlasy a jemná brada. Zafírové oči. Fakt sila. Nečudujem sa, že vidím na zemi nohavičky a podprsenku. Počula som ako niekto v kúpeľni zastavil prúd. Otočila som sa a uvidela som mladú blondíku, možno o dva alebo tri roky staršiu ako ja, ako vychádza z kúpeľne. Pozrela sa na mňa a oči sa jej rozšírili. Rýchlo si vzala svoje oblečenie a obliekla sa.
„Kto si?!" spýtala sa ma popri obliekaní. „Som neter Zafira Handersa." odpovedala som jej a snažila sa znieť zdvorilo.
„A prečo si tu?!" vyšekla na mňa.
A dosť. Toto je vrchol. „Tak pardón, ale...stala sa jedná vec a tento tu" ukázala som na Zafira, „Je môj jediný.... normálny príbuzný" povedala som jej, ani som sa nesnažila znieť zdvorilo. Nech ide do riti.
Zafire zazíval a otvoril oči. Keď ma zbadal, tak okamžite vstal a obliekol si nohavice. Milo, ale nervózne, sa usmial.
„Ahoj, Beth. Dlho sme sa nevideli. Prepáč za to privítanie. Cecillie? Mohla by si prosím odísť, zlatko? Potom ti zavolám" pobozkal ju na pery a ona prevrátila očami a odišla. Fuj. Fuj. Fuj.
„Ó, áno prišla som len pred chvíľou. A to je vpohode." pokúsila som sa o úsmev. Vzal do ruky fľaše od piva a hodil ich do koša.
„Poď, ukážem ti tvoji izbu." povedal mi a vyšiel hore schodmi. Nasledovala som ho.
„Môžeš má volať Zaf." znovu sa milo usmial
„Dobre, Zaf." aj ja som sa pokúsila o úsmev. Voviedol ma do izby. Nebola ani malá, ani veľká. Bola tam posteľ, stolík a stolička a skriňa. Na stene boli príšerné tapety a nad stolíkom a postelou veľké okná. Nie je to také zlé. Znovu som sa milo usmiala a položila svoje veci na posteľ. „Tak ja ťa, ehm, nechám aby si sa vybalila, dobre?" povedal, a rýchlo odišiel.
Podišla som ku svojej taške a otvorila ju. Vybrala som mobil a slúchadlá a zasadila si ich na uši. Sadla som si na posteľ a započúvala sa do zvukov hudby....