Tough Love (Sk)

7. trieda

Dnes je prvý deň školy.
Idem do 7. Triedy.
Predvčerom som sa dozvedela od mojej kamarátky Sandry, že má na našu školu prísť nový deviatak. Vraj sa volá Adam.

Práve kráčam ku vchodu do školy. Ešte pred tým než som stiahla vojsť do školy, na mňa skočila Sandra.

,,Ahoj!" Pozdravila sa mi.

„ah ahoj Sandra, ani som si ťa nevšimla" povedala som.

„Oka tak poď ideme do triedy" povedala a spolu sme sa vybrali do školy.

Pred tým než vstúpime do chodby kde sa nachádzajú skrinky si musíme pripnúť karty o pípač. Karty sme dostali už v piatom ročníku.

Pípli sme sa a vošli sme do chodby. Sandra mala na inšej strane skrinku takže sme sa na chvíľku rozdelili. Podišla som ku svojej skrinke, odomkla ju a prezula som sa. Poprípade som si do nej odložila pár vecí. Keď som zamkla skrinku a otočila som sa na odchod, nečakane som do niekoho vrazila. Bol do chalan. Mal príjemnú voňavku takže môj náraz nebol až taký zlý, lebo som cítila príjemnú vôňu.
Keď som sa odsunula, pozrela som sa ma chlapca. Mal hnedé brčkavé vlasy, peknú tvár a bol docela aj atraktívny.

„Dávaj pozor krpec" upozornil ma chalan predo mnou. Naozaj mi povedal krpec!? Ale mal pravdu, som od neho dosť malá, lebo to tak vyzerá že je deviatak.

„p-prepáč, nevšimla som si ťa" ospravedlnila som sa mu.

„v poho” povedal a odišiel.

„wow” povedala Sandra keď odišiel. „Vieš s kým si práve hovoria!? Dievča ty si taká šťastná! Ja môžem len snívať o tom že sa s takým pekným chalanom stretnem." Povedala.

„ale prestaň, veď není zas až taký pekný, a teraz poď musíme ísť do triedy" povedala som a spolu sme sa vybrali na druhé poschodie do našej triedy.

Ako sme kráčali po schodoch, spolu zo Sandrou som sa rozprávala o tom novom chalanovi ktorý má dnes prísť. Zaujímalo by ma ako vyzerá a aký je. Dúfam že ho dnes aspoň raz uvidím.

Prišli sme do triedy. Privítali sme spolužiakov a ostatné kamarátky. Práve sme si aj stihli obsadiť poslednú lavicu v triede. Jackpot! Smola no. Ostatní budú musieť byť niekde v predu.

Po 30 minútach prišla učiteľka. Povedala nám pár nových informácií a rozdala nám nové učebnice. Bolo ich dosť veľa, že som si na prvý pohľad myslela, že sa mi do tašky nebudú všetky zmestiť. Ale nakoniec som ich tam dáko všetky narvala. Budem asi potrebovať novú a väčšiu tašku.
Potom nám už len hovorila školský poriadok ako každý rok a potom sme mohli odísť. Už od dneska sú obedy takže ty čo chodia na obedy môžu ísť. Ty čo nechodia môžu ísť rovno domov.
Ja a Sandra na obed samozrejme ideme.

Pomaly sme zišli dole do jedálne. Bola docela velká fronta. Aaa zase nuda. Pri najhoršom tu budeme trčať 20 minút.
Keď sme sa konečne dostali na radu, rýchlo pred nás prišli dáky chalani a povedali:

„ ahojte určite ste počuli o tom novom žiakovi, vieš chceme aby sa hneď prvý deň tu cítil dobre, tak by mohol ísť pred vami? Nechcem aby čakal tú dlhú radu. Prosím. Určite ma chápete" toho chalana ktorý nás práve presviedčal poznám. (Z videnia). A nejako sa mi nezdá že by bol takýto starostlivý. Prekvapilo ma to. Ale chcem vidieť toho nováčika, tak prečo nepovoliť.

„fajn” odpovedala som nakoniec.

„ďakujem" povedal a z poza jeho chrbta vyšiel vysoký brunet. Bol to on. Ten do ktorého sa narazila.

„znovu sa vidíme krpec" povedal.

„Prestaň ma volať krpec!" Odvrkla som. Tá prezívka ma začala štvať.

„prečo? Veď ty si krpec" začal si zo mňa robiť srandu.

Len som prekrútila očami a ignorovala ho.
Postavil sa teda pred nás, zobral si obed a odišiel si sadnúť ku stolu.

„A to som si myslela že bude iní" nakoniec dodala Sandra.

„hm...no vidíš pre toto neverím chalanom a tak ľahko sa nezamilujem” povedala som. Viem že som ešte pri skrinkách povedala že je atraktívny ale po tomto sa fakt zhnusil. Aspoň myslím, ale zatiaľ neukázal na mňa veľký dojem.

Spolu zo Sandrou sme si našli miesto. Sadli sme si a po chvíľke si ku nám prisadli ďalšie dve Sandrine kamarátky. Ja som sa s nimi veľmi nebavila takže počas toho ako sa rozprávali, som ich radšej ani nevyrušovala a držala som jazyk za zubami.
Poobzerala som sa po jedálny a po chvíľke môj pohľad zastal na tom novom deviatákovy. Viem že mi Sanda vravela že sa asi volá Adam ale radšej sa o tom presvedčím sama. Takže ho zatiaľ budem volať nováčik.
Aj síce po tom čo mi povedal, sa mi stále zdálo že je milý, atraktívny a šarmantný. Aj keď to pravdepodobne není pravda.

Odtrhla som zrak, postavila sa, zobrala si tácku a doniesla ju. Potom som sa rovno vrátia ku stolu a rozlúčila sa s babami.
Ešte som si zasunula stoličku a odkráčal preč z jedálne.

Ako som kráčala po schodoch, som započula kroky. Tie sa ku mne pomaly približovali a zrazu niečia ruka bola na mojej hlave. David. Môj nepriateľ. Je čiež deviatak.

„Čau kôpka nešťastia" pozdravil sa, tak ako vždy.

„Čo chceš David?” odvrkla som.

„Mám na teba len jednu malú otázku" povedal.

„Akú?" Spýtala som sa.

„páči sa ti Adam? Ten nováčik?" spýtala sa neisto.

„T-takže sa ten nováčik naozaj volá Adam!?" Docela ma to prekvapilo.

„Ano a teraz, mohla by si mi odpovedať?” furt sa vypytuje.

„Fajn no...nie...Adam sa mi nepáči.." odpovedala som nakoniec.

„sisi istá? Dnes na obede si na neho pozerala tak....zamilované.."povedala

„zošalel si!? Samozrejme že sa mi nepáči" prekrútila som očami.

„dobre teda...ja pôjdem...čau" odišiel.

Hhh on naozaj vie byť otravný.
Pomaly som vyšla po schodoch do našej triedy, zobrala som si tašku a znova som zišla dole. Podišla som ku skrinkám, prezula sa a vybrala som sa ku pípaču. Pípla som sa a odišla zo školy.

„No prvý deň nebol až taký zlý. Len by som chcela vidieť ešte Adama. Bože! Čo to hovorím!? Som šialená!?" Rozpravala som sa zo sebou.

„hej” ozval sa chlapčenský hlas spoza mojho chrbta.

A do pekla!

1007 slov <3
Pokračovanie neskôr...