Moon a jeho fanúšikovia v Paríži

Let

Prešlo 9 hodín. Pred letom sme si išli do reštaurácie, ktorá bola 5 hviezdičková. "Ja si asi objednám rezeň." povedal Mathias. "Ja si dám hranolky a steak."opätne povedal Samko. Keď sme všetci dojedli naše jedlá, vybrali sme sa na letisko.

Došli sme. Bolo 14:58. Spýtali sme sa pracovníka, či už ide presne ten let teraz. "Áno, ide, ale bude chvíľku trvať kým sa to lietadlo rozštartuje, lebo už dlho neletelo." "čože? To je staré lietadlo? dúfam že to budeme v pohode, nechcem skončit ako placka prilepená o strop lietadla" povedala som si v mysli. Samko hneď po tom vykríkol: "Partia, ide sa. Poďme odovzdať kufre". Hneď som prestala dýchať ústami. Bolo to akokeby sa mi vôbec nedali otvoriť ústa, bol to hrozný pocit. "Emma, si v pohode? Nestalo sa ti niečo?" povedal David. Zakývala som hlavou že nie, aj keď to nebola docela pravda..

Prišli sme do lietadla. Nevyzeralo to lietadlo tak hrozne, než som si myslela. Bolo celkom čisté. Sadli sme si na naše miesta. V tú chvíľu nás zastavila letuška. "Prepáčte, ale obávam sa že toto niesu vaše sedadlá." povedala. "Ehm, no, my to máme na lístku. Presne tieto čísla.." odpovedal Samko. "Dúfam že tu sa ta karma nezačína.." povedala som si v mysli. Betka sa na mňa  pozrela, a videla že som vystrašená..

Za 5 minút sa to vyriešilo. Nakoniec sa letuška pomýlila. Mali sme sedieť tam kde sme sedeli. "Veľmi prepáčte že som vás prerušila pre nič. Nevedala som.." povedala. Bola trochu rozrušená. V tú chvíľu mi to niako nezasadlo do hlavy.. "najprv je milá a potom rozrušená? to mi niak nesedí.." zamýšlala som sa..