Dekektívy z okresu Kitsap prehladali každý centimeter priestrannej obývačky Connorsovcov. Pôsobila skôr ako svätyňa, nie ako izba. Všade stáli Briannine fotografie. Na nijakej z nich nebol jej otec, jeho žena či Briannina matka. Na jednej sedela Brianna na koni, na ďalšej bola v luxusnom hoteli The Venetian v Las Vegas, na vedľajšej mala vlasy spletené do vrkočov. Všade iba Brianna, Brianna, Brianna. Izba sa stala stredom javiska v Šou Brianny Connorsovej, bolo však jasné, že ju navrhli, postavili a vyzdobili s cieľom zapôsobiť. Všetok nábytok bol biely a moderný. K atramentovočiernym nočným vodám Pugetovho prielivu smerovali dve snehobiele kožené kreslá, aké kedysi navrhli pre Nemecký pavilón. Miestnosť vyzerala takmer ako luxusná zubárska ordinácia, v ktorej vám pri prvej návšteve zadarmo vybielia zuby.
Teraz však pôsobila skôr ako študentská izba po búrlivej piatkovej noci. Na okennom parapete ležalo sedem červených plastových pohárov. Keď sa niekto snažil dať do pôvodného stavu luxusnú bielu pohovku s farebne ladiacimi ozdobnými vankúšmi (nebolo ich priveľa, aby nepôsobili otravne, iba toľko, aby hostia mohli sedieť pohodlnejšie), neuvedomil si, že konce epied so zipsom musí otočiť dovnútra. Škatule od pizze, vrecká od čipsov, plastová nádobka so syrovým krémom, čo možno zohriať mikrovlnnej rúre – to všetko svedčilo o tom, že napriek luxusným priestorom mal večierok skôr úsporný charakter.
Detektívi systematicky skúmali všetko, čo v miestnosti po párty zostalo. Fotografovali a do vreciek ukladali čokoľvek, na čom sa mohla zachytiť DNA. Na ostatné predmety nanášali uhlíkový prášok, aby neskôr porovnali odtlačky prstov. Mali dva hlavné ciele zozbierať dôkazy a nájsť vražednú zbraň.
Pri pohľade na rezné a bodné rany na Oliviinom tele forezný tím usúdil, že vrah použil nôž. V kuchyni dokonca našli dôležitu stopu. Vedľa rúry Viking Range bol ručne naolejovaný stojan na nože z ebenového a ružového dreva. Zmestilo sa doň osem kvalitných nožov. Jedna štrbina však zívala prázdnotou a takmer volala každého, kto vošiel do kuchyne, akoby mu chcela povedať, že jeden nôž chýba.
„Veľký nôž," povedal technik pri pohľade na otvor. „Malé dievča," dodala Annie Garnettová, keď sa rozhliadla po rozľahlej bielej miestnosti.
Súdok na kuchynskej linke a ďalšie červené plastové poháre naznačovali, že najobľúbenejším nápojom na večierku bolo pivo.
Nijaké prekvapenie.
„Zdá sa, že nepili iba pivo," podotkol jeden z detektívov a opatr ne vložil do vrecka na dôkazy svorku so zvyškom marihuanovej cigarety. Potom naň napísal čas, miesto a presnú lokalitu.
„Áno. Niekoľko takých som našiel aj na záchode," ozval sa ďalší.
„Bože. Keď som bol mladý, na párty sme priniesli kartón so šiestimi fľašami piva. Keď sme ich vypili, pozerali sme televíziu."
„Si starý. Dnešná mládež je iná. Flámuje ako o život."
„Moje deti nie," vyhlásil technik, ktorý práve nanášal prášok na sklenú tabuľu konferenčného stolíka pri kozube.
Policajti sa naňho pozreli, no radšej mlčali. V Kitsape sa vedelo, že jeho najstaršia dcéra naozaj flámuje ako o život a pravdepodobne by mala ísť na protidrogovú liečbu.
Napriek tomu, že v dome panoval neporiadok a všade sa váľali odpadky, jedna vec udrela do očí azda každému. Líšila sa od všetkého ostatného a naznačovala, že okrem vraždy dievčaťa na poschodí došlo na večierku aj k niečomu inému. Na dlážke z lešteného travertínu ležalo niekoľko ligotavých sklených črepín.
Technička s fotoaparátom preskúmala ostré úlomky na podlahe, ktorá mala farbu kávy so smotanou. „Niekto asi zhodil z police vázu," naznačila a s použitím blesku črepiny odfotografovala. „Možno do nej nechtiac narazil."
Ďalší technik, stojaci neďaleko, mal iný názor. „Pozrite sa sem!" zvolal a rukami prechádzal nad miestom, kde sa lesklo sklo ako ozdoba hlavy Lady Gaga. „Spadnutá váza by sa nerozbila takýmto spôsobom. Voľakto ju hodil. A poriadne silno."
„Črepiny siahajú až sem," poznamenal ďalší policajt. „V stene je malý zárez."
„Presne tak," potvrdila technička s fotoaparátom. „Máte pravdu. Niekto ju hodil ako bombu. Zdá sa, že na tomto úlomku je krv."
Urobili ďalšie fotografie. Každú označili malým identifikátorom, aby ju neskôr mohli použiť ako dôkazový materiál.
Pravda, ak sa prípad dostane pred súd. A ak rozbítá váza nejako súvisí s vraždou.
Pri Brianninej posteli na poschodí stáli traja ľudia: detektívka z okresu Kitsap, začínajúci obhliadač miesta činu a okresná súdna lekárka doktorka Birdy Watermanová. Prezreli každý centimeter miestnosti lepšie ako skener značky Epson nastavený na maximálne rozlíšenie. Pri práci ani jeden z nich veľa nerozprával, jednoducho si všetko všímali, písali si poznámky a robili fotografie. Zaznamenávali akékoľvek stopy tak, ako boli alebo ako sa zdalo, že sú. Neubránili sa ani bežným postrehom: Mám takú istú posteľ. Je od Ralpha Laurena, povedala si v duchu detektívka Sheila Waltonová. Nerada sa babrem s tými dekoračnými obliečkami na vankúše. Pozornosť Duana Bonnera, najnovšieho forenzného technika, zaujal filmový plagát visiaci na stene. Niekoľkokrát ho odfotografoval. Super! Má rada Hry o život!
Birdy už počas rokov, čo strávila na úrade koronera, videla množstvo mŕtvych tiel. To dnešné však na ňu zapôsobilo veľmi silno.
Olivino telo na dlážke z tvrdého dreva bolo zamotané do plachty. Pripomínalo zakrvavenú a dolámanú bábiku. Látka nadobudla sýru karmínovočervenú farbu. Krv, ktorá Olivii vytiekla a hrudníka, prenikla takmer do každého vlákna husto tkanej látky. Svedčil o tom aj zápach. Miestnosťou sa niesla ostrá, kovová vôňa. Izba Brianny Connorsovej páchla po čerstvej krvi. Po veľkom množstve čerstvej krvi.
Technik odsunul nabok trblietavý biely plášť a čosi, čo vyzeralo ako kostým inšpirovaný Hviezdnymi vojnami. Potom zdvihol z dlážky čipkované tangá. Držal ich ako zdobenú bielu zástavu víťazstva, V detektívke vzkypela žlč. Ten idiot sa ich dotkol holými rukami! Bonner, modlite sa, aby tie tangá nesúviseli so zločinom. Práve ste totiž hrubo porušili protokol," vyhlásila detektívka Waltonová.
Pozrel sa na ňu veľkými ospalými očami. „Máte pravdu. Prepáčte," ospravedlnil sa, ale nemusíte na mňa hneď vyťahovať protokol." Dodržiavanie protokolu tvorilo základ ich práce, no Birdy mlčala. Na mieste činu už bolo množstvo ľudí a nebude ľahké zistiť, čo je čo a - čo bolo ešte dôležitejšie - kto je kto. Všetci prítomní vedeli, že Bonner je vnuk bývalého (a zbožňovaného) veliteľa policajného okrsku v Seattli. Bol to ten najhorší technik v štáte Washington, ba možno vo všetkých štátoch západného pobrežia. Tým, že mu pridelili túto prácu, preukázali láskavosť istej vplyvnej osobe. Tak či onak, ak zopakuje chybu, ktorej sa dopustil pred mesiacom pri riešení prípadu súvisiaceho s drogamì, vykopnú ho. Systém spravodlivosti môže tolerovať iba niekoľko prešľapov.
Birdy a Bonner pokračovali v obhliadke miesta činu.
Cvak.
Cvak
Cvak.
Potom Oliviino telo vložili do neoprénového vaku na mŕtvoly. „Čo to má v ústach?" ozval sa chrapľavý hlas.
Birdy zdvihla zrak a pozrela do znepokojenej tváre veliteľky portgambleského policajného okrsku.
Zdravím, Annie. Nevidela som vás vojsť. Poznali ste obet?" spytala sa Birdy a pozornejšie sa zahľadela na ústa mŕtveho dievčata.
Viete o nej niečo?" Annie si nechala na hlave čiapku, no uvoľnila si golier hrubého zimného kabáta. Na čele sa jej zjavili kropaje potu. Neznášala, keď jej bolo priteplo, pretože sa jej vredy rozpúšťal narýchlo nanesený mejkap - vždy ho použila priveľa. Nemala na výber z množstva značiek, preto ocenila akúkoľvek pomoc, ktorú jej mohla poskytnúť kozmetika Maybelline.
Olivia pochádzala z Londýna. Prišla sem prostredníctvom výmenného študijného pobytu Spoznajte Ameriku. Bývala s Kim a Beth Leeovými," vysvetľovala Annie. „Nerozprávali sme sa osobne, ale vraj to bolo milé dievča."
„Vždy sú milé," podotkla Birdy.
Siahla po malej baterke a namierila kužeľ svetla priamo na Oliviine zakrvavené pery. Očividne spomedzi nich vytŕčal nejaký predmet. Zdalo sa, že je to látka.
Útočník jej asi zapchal ústa," dodala.
Annie sa naklonila bližšie. „Ďalší násilník typu ZMV?" spýtala sa. Mala na mysli spis o sériovom vrahovi z Kansasu, čo sa preslávil taktikou „zväzovanie, mučenie, vražda". „To ešte nevieme," odvetila Birdy, no pochybovala o tom. Nič nenasvedčovalo, že by vrah Olivii zviazal ruky či nohy. Na zápästiach a členkoch neboli stopy po putách, ktoré by sa dali zbadať voľným okom. Pri podrobnej obhliadke tela v márnici použije ultrafialové svetlo.
Keď zatvárali vak s mŕtvolou, veliteľka sa sklonila, aby sa lepšie pozrela na Oliviine ústa. „Vyzerá to ako koniec mužskej kravaty." Pozrela sa na Birdy, potom na vyšetrovateľov. „Nikto o tom zatiaľ nepovie ani slovo, jasné?"
Srdce jej zrýchlene bilo. Hoci už roky pracovala ako veliteľka, Srdce jej zvyšetrovala. Tragédie či smrtelné nehody ano. No toto bolo po dlhom čase prvýkrát, čo na dvere domu v Port Gamble zaklopalo násilie. Keď premýšľala nad Oliviinou smrťou, neurčito si spomenula na ďalšiu vraždu, ku ktorej došlo v histórii mesta. Pred pätnástimi rokmi istý opravár televízorov uniesol a zavraždil dvanásťročného chlapca, čo roznášal noviny. Jeho zohavené telo našli v opustenej mrazničke v suteréne ponurého bridlicovosivého domu
číslo 27.
Anni zišla doli schodmi a uvidela Brianu s Drewom sedieť na lavičke vo vstupnej hale. Mladý pár si tam našiel útočisko pred mrazivým nočným vzduchom a množstvom vyšetrovatelov, čo sa pohybovali po dome a dvore. Na tvárach sa obom zračila zmes nepokoja a strachu, zelenkastý nádych pleti svedčil o miernej podnapitosti. Keď Drew zbadal veliteľku, vstal, no Brianna zostala sedieť s bradou zaborenou do dlane.
„V izbe sme našli rozbitú vázu. Vyzerá draho. Neviete, ako sa to stalo?" spýtala sa Annie.
Brianna zdvihla hlavu, pozrela sa na veliteľku a kalnými očami ju sledovala. „Viem. Jedno z tých bláznivých deciek sa na ňu zvalilo. Bola to obľúbená váza mojej nevlastnej matky," vyhlásila.
„Takže nehoda..." poznamenala Annie. „Došlo ešte k nejakým ďalším problémom alebo bitkám, o ktorých by som mala vedieť?" „To si nemyslím," odvetila Brianna.
Tínedžerská pivná párty bez drámy? To ťažko, pomyslela si veliteľka. Nahlas však povedala: „O chvíľu tu skončíme. No musíš mi povedať, čo presne sa stalo. Ako si našla Oliviu? Spomeň si na čo najviac podrobností. Najlepšie by bolo, keby si mi to ukázala."
„Ukázala?" nechápala Brianna.
Annie prikývla. „Veľmi by to pomohlo pri vyšetrovaní." „Mala by som to... zahrať ako herečka?"
„To nie. Stačí, ak mi ukážeš, kde si stála, ako si ju našla a čo sirobila." Všetci traja vykročili k schodisku. Birdin tím práve schádzal na prízemie. Tínedžeri sa držali bokom. Oliviino zahalené telo na poschodí naložili na skladací vozík a Bonner s ďalším policajtom ho dolu schodmi. Zbohom, Olivia," ticho vyslovila Brianna, potom vybehla hore schodmi, berúc dva naraz. Na dlážku a posteľ v jej izbe dopadalo mesačné svetlo. Holé vetvy javora rastúceho pred oknom vytvárali na matraci pavučinový vzor. Hodiny s motívom kocúra Félixa ukazovali pár minút po štvrtej ráno. Veliteľka sa skúmavo zahľadela na tínedžerku. Podobne ako mnohé ďalšie dievčatá s rozvedenými rodičmi, aj Brianna sa naučila získať si pozornosť okolia za každých okolností. Postavila sa do dverí, dala si ruku v bok a prezerala si izbu. Drew zostal za ňou. Očami sa zastavila na červenej škvrne na dlážke, kde vykrvácala Olivia. „Vyčistíte to, však?" spýtala sa.
Annie pokrútila hlavou. „Prepáč, ale také služby neposkytujeme. Nemáte gazdinú?" ozval sa Drew.
Máme, ale prichádza sem iba trikrát do týždňa a zajtra tu nebude. Povedala, že jej ochorela matka - alebo niekto iný z rodiny. Dosť však o tom pochybujem. Je to klamárka." „Brianna," oslovila ju veliteľka. „Toto je miesto činu. Do izby
môžeš vojsť, až keď v nej skončíme."
Dievčina vystrúhala kyslú tvár. „Doriti," vyšlo z nej. Utiahla si župan tesnejšie okolo tenkej postavy. „No to je úžasné. Čo mám teraz robiť? Nie je to fér. To je moja izba. Môžem si aspoň vziať nové džínsy a tričko?"
Annie kývla na jedného z policajtov. Ten vzápätí spod bieleho kostýmu, čo bol pohodený na stoličke na druhom konci izby a mal pripomínať ducha, vytiahol biely sveter a džínsy Mek zafarbené dohneda.
Môže byť?" spýtal sa.
Tie nie! Mala som ich na sebe včera."
Zatiaľ ti musia postačiť," vyhlásil policajt. „Miesto činu nesmieme narušiť."
Nemôžem si vziať niečo stadial?" navrhla Brianna a ukázala na bielizník na druhej strane izby.
Žiaľ nie. Možno neskôr. Sústreďme sa teraz na to, čo je dôležité. Povedz mi, čo sa stalo," vyzvala ju Annie nepríjemným tónom. „Kedy si vyšla hore schodmi?"
Brianna sa na chvíľu zamyslela. „Do izby som vošla trikrát. Prvý raz na začiatku večierka, aby som si vyzliekla kostým nevesty z katalógu a obliekla si normálne šaty. Z flitrov na kostýme ma svrbela koža a navyše sa ma všetci chlapci pokúšali oblepiť poštovými známkami. Druhýkrát som prišla hľadať Oliviu. Ležala na posteli a zdalo sa mi, že ju počujem chrápať. Oslovila som ju, no neodpovedala. Tak či onak, vyzerala v poriadku, preto som sa prezliekla a zišla som na prízemie. Keď všetci odišli, vyšla som nahor, aby som ju skontrolovala. Vtedy som ju našla na dlážke.
„Nevošiel sem aj niekto iný?" chcela vedieť Annie.
„Ako to mám vedieť? Bola som hostiteľka, takže som nemala čas ani ísť na záchod," vysvetľovala tínedžerka. „Počkajte chvíľu. Nie, neviem, či sem nevošiel aj niekto iný. Možno Beth Leeová. Predtým sa s Oliviou pohádali."
„Prečo?" vyzvedala Annie.
Brianna podala Drewovi džínsy a sveter. „Pretože som sa priatelila s Oliviou. A pre to, že ju na párty priviezol Drew. Skrátka, pre všetko možné. Beth nám závidela. No neprekvapuje ma to, som na
to zvyknutá."
Annie prikývla. O tom nepochybujem.
„Bree závidia všetci," poznamenal Drew. Priateľkino oblečenie si zastrčil pod pazuchu. Pôsobil dojmom, že by bol radšej hocikde inde, len nie tu.
Povedala si, že si do Olivie kopla, aby si zistila, či spi." pokračovala Annie. Bolo to pri prvom alebo druhom raze, čo si sem prišla?"
„Druhom," odvetila Brianna.
Annie sa postavila medzi posteľ a Briannu. „Kopla si ju silno?" „Myslím si, že áno."
„Prečo? Nestačilo potriasť jej plecom?"
Brianna vystrela ľavú ruku. Lesklé nechty mali ľadovomodrú farbu. „Lebo som si ich práve nalakovala."
Annie pozrela na jej ruku a príkývla. Kto si lakuje nechty o druhej ráno?
„A čo ty, Drew?"
„Ako som už povedal," spustil chlapec, „nebol som tu vtedy. Odišiel som domov so všetkými ostatnými. Nenašiel som nijakú mŕtvolu. To Bree.
