basne ~ACT III~

jedenásť

TW: sh

prvý je vždy skúšobný.
trasú sa mi ruky, no v hlave nič.
chcem vidieť čo to vo mne otvorí,
splietam na seba krvavý bič.

druhý je vždy smelší.
malý úsmev črtá sa.
červené je zrazu čo bývalo belším,
v hlave stále nič nečrtá sa.

tretí bol pre zabitie nudy,
ešte stále to vo mne nič nebudí.
štvrtý tiež nič nespraví,
očakávaný prúd sa nevalí.

piaty robím z presvedčenia,
že sa konečne dostaví cieľ;
šiesty bez uvedomenia,
prečo životu hovorím: ,,tu máš, ber!"

siedmikrát s hnevom perezávam moju kožu.
osud vkladám do rúk ostrého nožu.
som nahnevaná na svoje ruky,
že im hlava nestíha a oni konajú bez záruky.

ôsmim rezom strácam nádej,
už neverím, že život má dej.
deviaty je zo zúfalstva,
z nohy je produkcia klamstva.

pri desiatom mám ešte vieru,
že vyplní môjho srdca dieru.
stále potrebné množstvo krvi netečie,
zajtra ma tento rez do rúcha lži navlečie.

no a sme pri poslednom.
jedenásť je konečné číslo.
ocitla som sa v hriechu biednom,
očakávané však neprišlo.

posledný bol už zo zvyku.
koža keď oblapí dýku
v hlave sa mi prehráva zákon stý;
,,ve smrti není bolesti, to jen ve strachu z ní"

vera antares