𝐎𝐍 𝐀 𝐘𝐀𝐂𝐇𝐓

2. Kapitola

Vlhkosť sa lepila na steny v drsnej, studenej miestnosti.
Cat sa prebrala a pocítila pod sebou tvrdú betónovú dlážku. Naokolo nebol jediný zdroj svetla, a tak pomaly otvorila oči a snažila sa privyknúť si na tmou zaplavené prostredie. Oprela sa o lakte a pod rukami pocítila na dlážke čosi slizké. Kdekoľvek sa nachádzala, miesto sa zdalo byť už dlhšie neudržované. Mala sucho v hrdle, a hlava jej neznesitelne pulzovala od bolesti. Dotkla sa boľavého miesta a vystrúhala bolestivú grimasu. Vzadu mala nechutne veľkú hrču. Snažila sa spomenúť si, ako k nej prišla. Nespomínala si.
Vedela však, že pred tým ako sa sem dostala, bola s Dogom a Žabou na jachte. Prehrala si všetky udalosti, ktoré sa na jachte stali, keď jej hlavou prebleskla aj ďalšia myšlienka. Je tu s ňou aj Žabka? Modlila sa, aby to tak bolo. Posadila sa, oprela sa o špinavú stenu a zvolala: ,,Žabko?.."
Bez odpovede. Skúsila to znovu. ,,Žabíi, jsi tady?"
Vtom sa ozvalo zachrípnuté: ,,Caat?"

Žabka sa zobudila pritisnutá k stene na vlhkej podlahe. Vzduch bol zatuchnutý. Všade iba tma. Kam sa to dostala, a predovšetkým, ako sa tam dostala. Odlepila sa od steny, dala sa na lakte a opatrne sa posadila. Telo mala celé stuhnuté, na niektorych miestach nepríjemne ubolené a vzadu jej na hlave  čosi  pulzovalo. Dotkla sa boľavého miesta, kde mala hrču. A poriadne veľkú. Nuž, ktokoľvek ju udrel ,si dal záležať, aby ostala poriadne dlho v bezvedomí. Mysľou jej preblesklo, či je tu s ňou aj Cat. Dúfala, že je. Akoby jej ktosi čítal myšlienky, odrazu sa ozvalo slabé: ,,Žabko?" Chvíľu ostala iba ticho sedieť, kým jej došlo, že na ňu volá Cat.
,,Žabii, jsi tady?"
,,Caat?"
,,Žabo, kde jsi? Skus dojít za mnou."
Žaba vstala a išla po hlase, ako jej Cat kázala. Našťastie Cat počula celkom dobre, čo znamenalo, že musí byť blízko. A mala pravdu. Po ani nie minúte sa o čosi potkla a takmer spadla na vlhkú dlážku.

Cat trhlo, keď jej Žabka narazila o nohu a potkla sa.
,,Jee, žiješ?" Žabka iba prikývla. ,,Nejspíšto nebude tak velká místnost," poznamenala Cat. ,,Súhlasím. Ale zaujímalo by ma, kde to sme, a ako sme sa sem dostali."
,,Helee nemam ponětí. Vim jedině, že jsme se - možná až příliš - opili a pak, co já vím.
,,Nuž, posledné, čo sme robili...Hej pamätáš na to, že sme vyvolávali Kinder vajíčko?" spýtala sa po krátkom rozmýšľaní Žaba.
Cat si ešte raz prebehla udalosti z jachty, a vtom sa rozpamätala. Spomenula si, že nevedela spať, a tak navrhla Žabe, aby šli vyvolať Kinder vajíčko. A potom spoločne vyvolali klaunov a Humiho. Chcela jej odpovedať, keď sa odrazu otvorili dvere a ktosi vošiel. Obe znehybneli a ľahli si tak, aby to vyzeralo, že sú ešte stále v bezvedomí.
,,...tak vidíš Humi nemusíš se bát, mame je tady."
,,No to je dobrý Fizi, nechtěl bych, aby..."
Ďalšie slová už nevnímali.
Tí dvaja boli Humi a Fizi. A ony sa očividne nachádzali u Fiziho v pivnici.
Keď znova odišli Cat sa otocila k Žabe tak, že teraz na seba hľadeli. Posadili sa.
,,My sme u Fiziho..." odmlčala sa. Žabka to povedala potichu, ako keby mali Humi s Fizim ešte stále stať pri dverách a načúvať.
Bol to šok. Ale možno bola v kútiku duše aj rada, pretože aspoň vedeli s kým majú dočinenia.
Žaba po chvíli potichu priznala: ,,Čakala som všetko, ale toto..." odmlka.
,,No nič, ideme sa nejak dostať von" vyhlásila a rozbehla sa ku dverám.
Div, že do ničoho nenarazila. Potiahla kľučku a s drobným sklamanim ju opäť pustila. Nevedela, či čakala, že by boli až takí hlúpi a nezamkli by ich.
,,Vážně?"
,,Však vieš... keby nahodou." odvetila Žabka a skĺzla na zem.
Obe sedeli na studenej podlahe a nahlas premýšlali nad tým, ako sa dostať von. Navrhovali nespočetne veľa možností, ktore za predpokladu, že v dome je celá fizi crew, boli neuskutočniteľné.
,,Prečo ma to nenapadlo skôr!" vyhŕkla napokon Žaba. Cat v tom momente opäť trhlo.
,,Cat nemáš vlásenku, alebo také niečo? Lebo by sme mohli skúsiť tie dvere nejak odomknúť"
,,Hele, možná mám," odpovedela jej.
Zatiaľ, čo Cat horúčkovito hľadala sponku, alebo čosi čím by mohli odomknúť dvere, Žabka sa dookola prechádzala po miestnosti a snažila sa nájsť čokoľvek, čo by im mohlo poskytnúť svetlo. Našla iba jednu roztopenú sviečku, ktorej už chýbal knot. ,,Žabko! Mám něco!" Cat sa zobrala k Žabe a podala jej vlásenku. Žabka ju vzala, a snažila sa ju dostať do zámky. Ako mám asi v takejto tme... Nakoniec sponku predsa len trafila do zámky a pootočila ňou.
Zámka povolila.
,,Konečne," povedali naraz. Žabka odchýlila dvere a rýchlo sa obzrela, či sa v blízkosti niekto nenachádza. Keď si bola istá, že vzduch je čistý, naznačila Cat, aby ju nasledovala. Opatrne z pivnice vyšli a potichu za sebou zavreli. Dvere trocha zavŕzgali a vtom začuli kroky. Obidve zmeraveli. Bol počuť zvuk zasunutia dverí. Kroky ustali. Dobre. Zdá sa, že ktosi vyšiel von.
,,Cat, poď za mnou," pokynula jej Žabka.
Usúdila, že mali dve moznosti. Vľavo bolo mramorové točité schodisko a za ním sa črtala kuchyňa, alebo napravo, kde sa nachádzala obývačka, z ktorej viedli odsúvacie sklenené dvere na záhradu. Zvážila, že v kuchyni by taktiež mohli byť dvere, ale dvere z obývačky viedli priamo na záhradu, kde sa podľa všetkého tiež nachádzal východ. Museli sa dostať čo najrýchlejšie preč. Rychlo a mlčky sa presunula ku schodom a pokynula Cat, aby ju nasledovala.

Dvere povolili a Cat uvidela pásik svetla, ktorý prenikol dnu. Stala za Žabkou, ktorá očividne zvažovala možnosti na útek. Po chvíli premýšľania sa presunula ku schodisku, ktoré si ona pred tým nevšimla. Uvidela, ako jej Žaba pokynula, aby ju nasledovala. Cat tak aj urobila a dobehla za ňou. Spoločne vyšli po lesklých schodoch. Ako prvé uvidela oblohu. Takže schody vedou ven, preblesklo jej mysľou. Spoza  skleneneho zábradlia uvidela, priestrannú terasu, či skor balkón. Zdalo sa, že sa ta nikto nenachádza a tak prešli po schodoch až úplne hore.
Balkónik bol celkom jednoducho, ale za to luxusne zariadený. Nachádzali sa tam dve lehátka a o proti nim biely gauč. V prostriedku bol malý okrúhly stolík z dubového dreva. Za nimi pri múriku stál gril a popri ňom stôl z koreninami.
Prešli popri pohovke ku sklenenému zábradliu. Pod balkónom na záhrade sa rozprestieral bazén.
V bazéne bola Fizicrew. Dobre. Vyzerá to tak, že sa nebudú pohybovať nikde inde, ako v bazéne.

Celá fizicrew v bázene. Lepšie ich už zastihnúť nemohli. Ale ak by ich pri úteku chytili... Žabka cúvla a Cat spravila to isté. Nepotrebovali, aby ich uvideli. Vtom napravo zazrela bránku.
,,Cat vidíš tam tú bránku??" ukázala Žabka na miesto takmer pod nimi.
,,Jo, ale pochybuju, že se tam nějak dostaneme bez toho, aby nás uviděli," poznamenala Cat.
A dopekla, mala pravdu. Museli to však skúsiť.
,,Nuž, ale dostať sa odtialto nejako musíme, takže ideme."
Žaba uzavrela diskusiu a pobrala sa dolu. Cat ju zamyslene nasledovala.

Museli sa odtiaľ dostať, ale Žabkin plán... Nebola veľká šanca že výde. Nasledovala Žabu z balkónika a dostali sa dolu, kde sa pred nimi rozprestierala, ako aj všetky miestnosti v dome priestranná, luxusne vybavená, čistá obývačka. V strede oproti sebe boli dva dlhé biele gauče a uprostred nízky okrúhly stolík. Pri operadlách boli  stolíky z tmavého dreva, na ktorých boli malé izbové rastlinky s vanilkovými sviečkami pri nich. Na podlahe sa rozprestieral veľký tmavohnedý koberec. Z obývačky bolo cez široké posuvné dvere vidieť na terasu. Cat s Žabkou sa svižne presunuli za jeden z gaučov.
Síce je ten plán úplne šialený, ale..."Musíme jít. Hned teď. Odsuneme ty dveře a proklouzneme ven."
Žaba sa na ňu na chvíľu iba neveriacky zahľadela. Odpovedela jej len: "Dobre, ale musíme opatrne." Cat išla tentokrát prvá. Vykukla spoza gauča a zahľadela sa na Fizicrew. Pred dverami bol chrbát vonkajšej pohovky. Za tým sa mohli ukryť. Cat sa pohla
Prišla k dverám a odsunula ich čo najmenej, ale tak, aby mohli prejsť.

Oni si ich nevšimli. Nevideli ako dve postavy prekĺzli von. Nevideli ich za pohovkou ako sa potichu rozprávajú, ani ako prebehli k barovému pultíku a ako sa jedna z nich načiahla ku nezamknutej bránke a obdive tak utiekli von. Utiekli im. A oni si ich nevšimli.

Nepozorovane prešli za vonkajšie kreslá  a tam ostali na chvíľu učupené. Cat opatrne vykukla a skontrolovala, kde sa vyskytujú členovia Fizicrew. Otočila sa k Žabke: "Všichni jsou v bazénu, nějak budeme muset projít. Půjdeme támhle za stůl, od tudy za bar a pak přes tu branku. Ta doufám vede ven." rychlo ukazovala na miesta, a potom jej pokynula, aby ju nasledovala. Zdalo sa, že členovia Fizicrew im nevenujú kvapku pozornosti.
Spoza barového pultíku sa Žaba načiahla ku kľučke na bránke a potiahla za ňu. Dúfala iba, aby bola odomkntá, hoci nevedela prečo by niekto nechal bránu len tak odomknutú. Brana na jej prekvapenie povolila.
Rýchlo ju odchýlila tak, aby obe mohli prejsť a schovala sa za pult. Modlila sa, aby si to nevšimli. Letmo hodila pohľad na bazén. Fizi s Humim skákaly rybyčky a zvyšní členovia sa o čomsi rozprávali, zatiaľ čo popíjali víno. "Vážne si nič nevšímajú," s úsmevom prehodila Žaba, a pozrela na Cat, ktorá tiež kutikom oka zazerala na Fizicrew.
"Vypadá to, že můžeme projit, tak pojď dřív než si něčeho všimnou." Cat obišla Žabu a pomaly prešla von, a ako dúfala: bránka viedla von. Počkala na Žabu a opatrne zavrela bránku. "Z toľkého krčenia sa ma bolí chrbát," sťažovala si Žabka.
"Nejsi sama, půjdeme radši co nejdál,"    Bez počkania na odpoveď sa Cat vybrala čo najďalej od domu. "Čakaj už idem."
Žaba sa pobrala za Cat, a vybrali sa čo najďalej.