Stand up recenzie /ZATVORENÉ/

Requiem / @Go_fck_yourself

Ahojte, kamaráti. Znovu vás vítam pri roastede, tentoraz tu máme knihu Requiem od Go_fck_yourself. Leto je už za polovicou a dúfam, že si ho stále užívate. 

Ešte pred začatím vám chcem tak jemne poďakovať za tisíc zhliadnutí. Viem, že to nie je veľa, ale na to, že dávam recenziu raz mesiac a že som začala asi pred pol rokom, tak pre mňa je to naozaj super.  Viacero ľudí, respektíve jeden z tých neviditeľných piatich čitateľov, sa mi ozval, že sa mu to páči. Takže za to tiež chcem poďakovať. Niektorí sa mi nebojíte napísať, keď je nejaký roasted na hovno alebo by som mohla niečo zlepšiť, za to tiež ďakujem. Viem, že tie roastedy sú  ešte také kadejaké, nemám to ešte v ruke, čiže to nejakú dobu môže ešte potrvať. O také dva roky v tom budem určite oveľa lepšia. Takže ďakujem, že mi dávate dobré ohlasy a aj kritiku, vďaka vám sa zlepšujem. Každý komentár si čítam a každý ma poteší.

To asi bude všetko. Preto poďme na roasted. Začneme coverom a anotáciou ako vždy. 

Cover pre mňa celkom jednoduchý. Názov príbehu aj pseudonym autora síce vidím, ale niečo mi v pozadí chýba. Niečo také výstižné a niečo také, čo by tomu dalo taký šmrnc. Je to tam také nudné a prázdne a vyslovene si to žiada niečo viac. Síce mám rada jednoduché veci, ale toto až príliš jednoduché.

Anotácia zato je dosť v pohode. Zaujímavo napísaná, je tam informácií tak akurát. Približuje  nám dej, a zároveň nehovorí toho až príliš veľa. Cítim napätú atmosféru v tom dobrom slova zmysle a dúfam, že sa bude viesť po celý príbeh.

Prológ nás uvádza hneď do príbehu. Začína to zobudením, ale pozor na to! Nebudí nás cringový budík a ani nám na hlavnú postavu nejačí mater, pretože hlavná postava nestíha do školy. Prebúdzame sa v truhle a my nevieme, čo sa deje a kde hlavná postava je. Spoznávame Nila a ducha, respektíve dušu, menom Dajan, ktorý ho sprevádza. Zisťujeme, že Nil asi napáchal veľa zlého a zrejme určite vie narábať s nejakým druhom mágie. Veľa ľudí zrejme zabil a teraz oni chcú zabiť jeho. Chcú sa mu pomstiť. Jeden z duchov je aj práve Dajan, ktorý bol kedysi tiež vrahom ako Nil.

Po prebudení si Nil nepamätá, čo sa stalo pred tým a ako sa vôbec dostal do truhly, preto vyráža na trip, ktorý som ja nazvala finding the killer aneb who the fuck killed me? Nejaký čas blúdi po lese, kde nájde dušu mladej dievčiny, ktorá práve nešťastne zomrela. Duše bývajú krátko po smrti ešte zraniteľné, preto sa ju rozhodne chytiť. Tiež ju má v pláne neskôr použiť pri výmene nejakého, v podstate, tovaru, čo by inak nebolo prvý raz, kedy ženy používajú na platenie. 

Potom však prichádza k starému známemu, dákemu Bosorákovi. V našom ponímaní to bol Hagrid z Harryho Pottera. Tam sa nejakú dobu handrkovali ako starý manželia, ktorí by sa mali dať už dávno rozviesť a potom Nil pokračoval v ceste. V podstate celý príbeh bol niečo ako Upírske denníky. V jednej kapitole hlavná postava umrela, potom druhú kapitolu prišla opäť. Nejdem ale klamať, toto malo oveľa väčší zmysel hneď od začiatku. Každá postava z tých hlavnejších - Nil a Dajan - boli tak do hĺbky opísaní a mali tú backstory veľmi dobrú, čiže ani ich reakcie alebo odpovede neboli také ploché a nelogické. 

Kniha nie je ešte dokončená, takže v tom bude ešte menšia brzda. Na konci však autor dal niečo ako predstavenie rôznych rodov alebo typov postáv, ktoré sa v príbehu nachádzajú. A je k tomu aj mapa, čo ja osobne schvaľujem takéto veci. Aspoň sa v tom budem trošku viac vyznať. Kebyže to je už predstavovanie postáv alebo niečo také, tak to už nie.

Ideme asi na celkový dojem, lebo k príbehu už nemám čo. Ten bol celkom v pohode. Bola tam akcia, furt sa niečo dialo a zároveň to bolo časťami taký oddych. Pekne boli napísané aj postavy, naozaj sa mi páčili. 

Gramatika bola tiež pohoda. Trošku mi však nešmakoval ten spôsob akým boli zarovnané odseky. Raz je odsek rozdelený jedným prázdnym riadkom a raz je hneď riadok pod ním a riadok začína o pár medzier odľava. Ak je to v dokumentoch tak zarovnané a má to nejaký význam, tak okej, ale na wattpade sa skôr používa ten prvý spôsob, že to dáme do osobitného odseku bez odsadenia od kraja a bez toho, aby ten odsek rozdeľoval na vlastné odseky. Dúfam, že sa chápeme, lebo mozog mi nemozgoval pri písaní týchto viet.

Trošku sa mi nepáčil aj štýl toho, ako bol príbeh napísaný. Je to písané jemne iným štýlom - v prvej osobe. Dobre, nejdem robiť srandu na písanie v prvej osobe len preto, lebo ju nemám veľmi rada. Len vám poviem, že Nil je presne tá postava, ktorá hovorí ako Yoda zo Star Wars. A keď pripočítate ešte písanie v prvej osobe a Nila ako tú postavu, tak to sa rovná celému príbehu napísanému v jeho rozprávacom štýlom. Ak chápete. Takže ten slovosled tých viet je poprehadzovaný a nie je tak, ako by mal byť. Ja osobne to nepočítam ako chybu z toho dôvodu, že sám autor sa o tom zmienil v predslove ku knihe a uviedol, že to tak má byť. Čo sa mi na tom nepáčilo bolo to, že to nemalo takú svoju melódiu. Mne osobne to prišlo skôr také náhodné. Rozumiem, že sa to ťažko píše, ale keby si autor nájde nejaké pravidlo, podľa čoho tak skladá vety a používal to na každú vetu alebo aspoň na obrovskú väčšinu viet, tak to znie oveľa lepšie. Pre mňa to bolo ako spievať We will rock you od Queen do melódie nejakej sonety od Beethovena. 

Inak aj ostatné veci boli super. Opisy asi tiež. Tam by som možno iba to vypichla, že by som trošku doplnila nejaký ten menší opis mimiky alebo gestikulácie pomedzi rozhovory. Inak aj myšlienka príbehu bola super aj tie backstory postáv, aj celá tá atmosféra bola veľmi dobrá. No len ten štýl mi bol tak proti srsti. Celý príbeh bol v pohode. Podľa mňa to patrí presne do kategórie BOOKRAT. Ako riť na šerbeľ.  Ale odporučujem všetkým ľuďom, ktorí majú radi taký temnejší vibe príbehu.

To bude už asi všetko. Tu prilepujem memko, ktoré vystihuje moje pocity pri čítaní.

Tu sa s vami lúčim kamaráti a držte sa!

Upozornenia:

° V roastede sa môžu nejaké spoilery, preto si radšej knihu najskôr prečítajte

°Kniha nie je ešte dokončená, čiže nebude môj názor na príbeh kompletný.