Cesta Domov

2. Kapitola

Cez noc, ktorú vial vánok sa Hope ukryla pod strom, ktorého korene jej dávali dostatočnú oporu pred padajúcimi listmy. Nevedela loviť, preto sa musela nateraz uspokojiť s trávou a pavúkmy. Chýbali jejq granule a maškrty, no nemala na výber. Putovala z kopca na kopec a občas zazrela stádo laní. Zahnala sa po nich, ale ani jej kondička sa nevyrovnala rýchlosti lovnej zveri. Zadýchaná Hope zastala; pretože ju začalo pichať v hrudi od veľa bežania. V bruchu jej vyhrávali muzikanti a bola vyčerpaná, napriek tomu svoje rozhodnutie neoľutovala. Pomaly krokovala medzi stromamy, a od únavy ani neregistrovala, že zaspala ne teritóriu najmocnejšej a najobávanejšie vlčej svorky v celej Škandinávii.

Hope sa prebudila s bolestivým trhnutím. Na zemi ju vláčili dvaja hnedý vlci. Držali ju pri koži na jej zátylku. Fena sa začala mykať z celej sily, ale len ju chytili silnejšie. Po chvíľke to vzdala a nechala sa hodiť do dúpäťa v zemi. Na pár minút omdlela, no potom sa jej podarilo zobudiť. Z vonka cítila, že jamu strážia dvaja mocní vlci, uniknúť nemala možnosť. Priliehali k nej zvuky vtákov, ktoré ale krájal hlas vlčice. Hope si rýchlo vysvetlila, že je to Alfa svorky.
-North, vyveď ju!
-Ešte je určite v mdlobe! Tieto dve tupkyne ju nevedeli normálne chytiť!
-Sierra, Bella prečo ste ju nevedeli len položiť na zem a nie hádzať ako špinavú korisť?
Menované feny sa na seba previnilo pozreli, a pokukli najprv po Betovy a potom po Alfe.
-Netušili sme, či prišla s mierom alebo je zlá. Je nám to veľmi ľúto-zakňučala Bella.
Spirit a North prevrátili očami, a zavelili, aby ju vyviedli. Hope poskočilo srdce, možno ma Alfa nechá na pokoji-pomyslela si s nádejou, no keď sa vysúkala z dúpäťa, obkľúčila ju svorka mocných veľkých vlkov, a hneď oľutovala, že odišla od svojej majiteľky.