Prechádzka

14 2 1
                                    

Spolu z Pegy sme vyšli na lúku neďaleko útulku.Pegy očuchávala naozaj všetko naokolo.Tráva bolo ešte mokrá od rosy.Tenisky som mala celé premočené, aj Pegy už mala celé labky mokré.Blízko nás sa nachádzal les.Rozhodla som sa ísť prejsť do lesa.
Pegy tiež súhlasila pretože celú cestu bežala popri mne.Ách po ihličí sa chodí oveľa lepšie.Pomyslela som si keď som začala stúpať po lesnom chodníku.Znova som si spomenula na Emillyne slová-Mama s babičkou sa rozhodli ti kúpiť psa.-.Ale čo ak ten pes nebude Pegy?Čo ak bude celkom iný?Počas celej prechádzky som si kládla podobné otázky.-Myslím, že je čas ísť späť.-poviem si sama pre seba a otočím sa.Našťastie som stála na lesnej ceste takže by som sa mala ľahko vrátiť.-Noták pobehni!-súrila som Pegy no zrejme už bola taká unavená, že ani nevládala chodiť.-Tak fajn, zoberiem ťa na ruky.-Pegy ani neprotestovala.Hneď ako som ju zdvihla zaspala.Ja som zatiaľ pokračovala po lesnej ceste.Už z diaľky som vydela bránu útulku. Niekto tam už bol.Asi Alice, ktorá sa stará o poriadok.Nie je veľmi zhovorčivá.Rozprávala som sa s ňou iba raz.

Nesmrteľné putoWhere stories live. Discover now