Ráno som sa zobudila na hlasné pípanie môjho mobilu.
Otvorila som unavene oči a znechutene sa postavila z postele.
Prišla mi sms-ka od Jacka. Hneď ako som uvidela od koho je, objavil sa mi úsmev na tvári.
Jack bol totiž môj najlepší kamarát, už od škôlky.
Pozri sa von z okna:) , napísal.
Rozutekala som sa k oknu a nakukla pomedzi závesy. Stá tam on a vypadal úžasne.
Rýchlo som otvorila okno a vykríkla: "Čau! Čo tu robíš tak skoro? A mimochodom, fajn vypadáš.." Videla som ako mu sčervenali líca.
"Vďaka.. poď dolu, chcem ti niečo ukázať!"
Zatvorila som okno, nahodila na seba župan a bežala dole.
Otvorila som dvere a uvidela som ho tam.. a nie len jeho. O niečo ďalej bolo krásne auto, ktoré z okna vidieť nebolo.
"Mám nové auto, takže ťa pozývam do novootvorenej kaviarne, na kávu." To auto bolo skutočne nádherné.. čierne a vo vnútri malo čierne kožené sedačky.
Otvoril mi dvere a ja som nastúpila. Cítila som, ako sa mi potia ruky. Neviem prečo, ale cítila som sa čudne a nepríjemne. Mala som zvláštny pocit, ktorý nazývame deja vu. Jack obehol auto, nasadol si, naštartoval a naša cesta sa začala. Pozerala som von z okna a dívala sa na značky.
Jack prerušil to hrozné ticho otázkou: "Je ti dobre? Si nejaká bledá.."
"To nič, som v poriadku." Odpovedala som. "Som len trochu nervózna."
"To nič." Jack sa pri pohľade na mňa usmial.
Jeho ruka sa dotkla tej mojej. Prekvapene som pozrela naňho a potom som mala nutkanie pozrieť sa na tachometer.
59 kilometrov.
Znovu som sa pozrela na jeho tvár. Pomaly zatváral oči a približoval sa ku mne, urobila som to isté. Boli to tie najkrajšie chvíle môjho života. Vlasy som si zastrčila za ucho a znovu pozrela na tachometer.
Práve sme prekročili 60 kilometrov.
V zápätí som počula hlasné trúbenie a keď som sa pozrela na predné sklo, zjavil sa kamión rútiaci sa priamo na nás.
Zakryla som si tvár rukou a ostatné prenechala osudu.
Jack bol na mieste mŕtvi, ja som vyletela z auta a zázrakom prežila. P prebudení som ležala niekde v tráve v mláke krvi. Pozrela som sa doprava a uvidela Jacka. Nedýchal.
Síce som haváriu / na chvíľku / prežila, no s pohľadu na Jacka som zatvorila oči a už ich nikdy viac neotvorila.
The end...
