Another

Prológ

Škola, miesto kde sa prežíva najviac utrpenia. Túto vetu sme vytvorili my žiaci hlavne kvôli testom, skúšaniam a domácim úlohám. Nieje to nič pekné, no so spolužiakmi sa dá vždy dobre baviť. Keby sme mali silu sa vysmievať, že niektorý berú toto ako to najhoršie. 

9.B - prekliata trieda na Štúrovskej základnej škole vo Vetove. Nieje prekliata tak, že keď vstúpiš do triedy, zrazu začne všetko levitovať a ani, že špeciálne táto trieda dostane zákerného učiteľa, ktorý bude dávať testy každý deň. Táto trieda je známa tiež ako trieda smrti. 

Toto prekliatie začalo pred dvanástimi rokmi. V tejto triede bol žiak ktorý sa volal Alojz. Bol veľmi múdry, takže bol obľúbený u učiteľov, no niektorý jeho spolužiaci ho šikanovali. Aj keď to všetci jeho spolužiaci vedeli, tak o tom mlčali. Vyzerá to ako prípad, ktorý môže byť na viacerých školách, nebyť toho, čo sa stalo potom. Alojz po mesiaci zrazu nečakane zomrel. Bola to nehoda, ale jeho spolužiaci verili, že to bola samovražda. Ničil ich pocit viny, tiež si priali, aby mohol odísť z tohto sveta lepšie. Po asi dvoch týždňoch jeden žiak ukázal na Alojzovu lavicu a povedal: "On je tu. Nieje mŕtvy." Od toho dňa sa 9.B správala zvláštne, akoby tam Alojz stále bol. Pokračovali s tým až do konca školského roka, nechali ho písať aj monitor. Riaditeľ mu dokonca udelil pred všetkými na konci školského roka vyznamenanie. 

Celé to znie ako príbeh, v ktorom žiak zomrel, pretože sa k nemu spolužiaci nesprávali dobre, potom im to bolo ľúto a preto takto uctievali jeho pamiatku takto. Týmto by sa to dalo vysvetliť, ale  ten príbeh tu neskončil.

Potom sa žiaci zhromaždili spolu s učiteľom na triedne foto. Ako na všetkých školských fotkách, bol jeden/prvý rad ktorý sedel a ostatné dva ktoré stály za ním. Toho mŕtveho žiaka nechali posadiť, čiže bol v prvom rade. Niektorý si myslia, že to prekliatie začalo, keď ten žiak zomrel, niektorý v deň, keď ten žiak ukázal na jeho lavicu a niektorý v deň, keď vyvolali tú fotografiu. Nebolo to tak, že by tam nebol a jeho spolužiaci by boli z toho zničený, ale on tam bol. Mŕtvy žiak sedel vpredu, no nevyzeral úplne ako človek. Bol úplne bledý, oblečenie mal od krvi, oči mal zatemnené a jeho tvár zvýrazňoval široký úsmev. Všetkým bolo jasné, že on nemôže byť živý, nemôže byť človek. Už ani nevedeli, či vôbec bol človekom, keďže bol z detského domova. Z pohľadu na mŕtveho všetkých chytila hrôza. Fotky spálili a mŕtveho prestali vidieť.

No ani  tu ten príbeh nekončí, pokračoval cez ďalších deviatakov, teda 9.B

Počas školského roka bolo viacero úmrtí z rodín žiakov tejto triedy, dokonca umierali aj žiaci v tejto triede. Tiež tá triedna fotografia na konci školského roka nebola normálna. Do konca školského roka teda boli normálne, no potom akoby niekto z tej fotografie zmizol, ale nevedeli kto. Samozrejme tú fotografiu ukazovali aj iným ročníkom pred a potom keď ten žiak zmizol. Prišlo to všetkým zvláštne, tiež si najprv mysleli že na nej niekto chýba, ale potom si mysleli, že sa tak sfotili naschvál. Ich mienku potvrdzovalo to, že zozname žiakov triedy nebol nikto, kto by mohol chýbať na fotke. Ani prváci tomu neuverili, mysleli si, že ich chcú len vystrašiť. Vštci si mysleli, že chcú spraviť 9.B akože špeciálnou triedou a živiť legendu. To isté som si myslel aj ja, ako aj celá moja trieda...