ľudské temné duše

Tu sa všetko začína

Príbeh sa začína v malej dedinke na okraji mesta, kde žije Viktória, trinásťročné dievča, ktoré je známe tým, že je výbornou študentkou. Svoj voľný čas trávi čítaním kníh a tancovaním. Je to pokojné a skromné dievča, ale vo vnútri nosí niečo, čo by nikto nikdy nečakal.

Viktóriin život vyzerá na prvý pohľad ideálne. V škole je vždy medzi najlepšími a učitelia si ju pochvaľujú. Jej rodičia na ňu veľmi tlačia, aby bola úspešná a neustále jej pripomínajú, že musí byť vždy perfektná. Všetko sa zmení, keď do jej triedy príde nový spolužiak, Adam. Od začiatku ju niečo na ňom vyrušuje, jeho prítomnosť jej pripadá zvláštna a mrazivá. Adam sa k nej správa neúctivo, zosmiešňuje ju pred ostatnými a občas sa jej tajne vyhráža.

Po niekoľkých týždňoch začína Viktória cítiť tlak. Zo školy, z domova, od Adama. Je to ako neviditeľná slučka, ktorá sa okolo nej stále sťahuje. Začína mať nočné mory, v ktorých sa ocitá v strašidelných situáciách, kde je obklopená tmou a nebezpečenstvom. Postupne si uvedomuje, že jej myseľ sa začína meniť. Tmavé myšlienky, ktoré v sebe dlhé roky potláčala, začínajú vychádzať na povrch.

Jedného dňa, keď sa vracia domov zo školy, stretne Adama v tmavej uličke. Začína ju dráždiť a tlačiť ju do rohu. Jeho slová sú stále ostrejšie, provokatívnejšie. Viktóriu zalieva zmes strachu a hnevu. V hlave jej víria slová, ktoré nikdy predtým nepovedala, ale teraz prichádzajú prirodzene: "Už toho bolo dosť." V rýchlosti zodvihne kameň, ktorý leží pri jej nohách, a z celej sily ním udrie Adama do hlavy. Počuje tupý náraz a vidí, ako Adam padá na zem. Krv mu začne pomaly stiecť po čele.

Viktória stojí nad ním, lapajúc po dychu. V jej vnútri sa odohráva boj. Z jednej strany cíti hrôzu z toho, čo práve spravila, ale z druhej... niečo v nej sa cíti slobodne. Tento pocit bol neznámy, ale zároveň opojný. Bez premýšľania Adamovi vezme mobil, zničí ho a zmizne.

Nasledujúce dni sú plné napätia. Adam sa v škole neobjavuje a policajti začínajú pátrať. Viktória sleduje správy s kamennou tvárou, ale v jej vnútri začína niečo rásť. Myšlienky, ktoré predtým nedokázala pochopiť, sa jej teraz zdajú jasné. Zistila, že cíti zvláštne uspokojenie pri pomyslení na to, čo sa stalo.

O niekoľko dní neskôr, počas tichého večera, keď jej rodičia nie sú doma, sedí vo svojej izbe, obklopená knihami, ktoré kedysi milovala. Teraz jej však pripadajú prázdne a nezaujímavé. Jej myseľ sa točí okolo toho pocitu – pocitu moci, ktorý zažila. Premýšľa, či to bol len náhly záblesk alebo by mohla znovu pocítiť to isté. Začína si vyberať ďalší cieľ – tentokrát spolužiačku z tanečného krúžku, ktorá ju dlhé roky ignorovala.

Znovu sa stretáva s tým zvláštnym pocitom. Prechádza cez dedinu v tme, jej kroky sú tiché a presné. V rukách drží ostrý kuchynský nôž, ktorý si pred odchodom vzala z kuchyne. Cíti, ako jej srdce bije rýchlejšie, ale teraz to nie je z nervozity. Tentokrát je to z očakávania.

Dorazí ku domu svojej spolužiačky. Tá spí v pokoji, netušiac, že na ňu číha niečo temné. Viktória otvorí dvere, ticho sa vplíži dovnútra. Chladná čepeľ noža jej príjemne chladí ruku, zatiaľ čo kráča chodbou. V momente, keď sa ocitne nad ňou, všetky pochybnosti, ktoré mala, sa vyparia. Čepeľ sa blyští v slabom svetle pouličnej lampy, keď ju zasiahne – raz, dvakrát, trikrát. Krv sa rýchlo šíri po vankúši, ale Viktória nevníma hrôzu. Vníma len ten podmanivý pocit moci, ktorý sa šíri jej telom.

Ráno sa znovu objavia správy. Ďalšia obeť, ďalšie zdesenie v očiach dedinčanov. Viktória však teraz kráča po svete s iným pocitom. Už to nie je len nevinné dievča, ktoré miluje knihy a tanec. Stala sa predátorkou, ktorá si uvedomila svoju skutočnú silu. Každý ďalší deň jej prináša nové plány, nové možnosti. Každá ďalšia vražda je dôkladnejšia, prepracovanejšia.

Nikto by nepodozrieval to tiché dievča, ktoré sedí v poslednej lavici s knihou v ruke a jemným úsmevom na tvári. Nikto netuší, že za týmto úsmevom sa skrýva temná túžba po krvi.