ľudské temné duše

Uvedomenie

Viktória, postavená nad svojou najlepšou kamarátkou Emou, sa cíti ako na okraji priepasti. Každý jej krok a každý pohyb sú pre ňu teraz nesmierne dôležité. Je to nový pocit moci a zároveň strachu, ktorý sa s ňou ťahá, čím viac sa prehlbuje v temnote, ktorú vytvorila.

Nasledujúci deň, keď sa všetci v škole zaoberajú správami o Eme, Viktória sa snaží zachovať normálny prejav. Jej tvár je bez výrazu, ale v hlave jej víria myšlienky. Prečo sa Emu snažila zastaviť? Prečo jej dôverovala? Tieto otázky ju prenasledujú, ale ona si nedokáže nájsť odpoveď. Skutočná pravda je, že Ema bola nebezpečná - vedela príliš veľa.

Keď sa večer blíži, Viktória cíti potrebu odplaty, aby jej strach a úzkosť zmizli. Rozhodne sa vydať na nové miesto, ktoré v jej plánoch zatiaľ nebolo. Tentokrát sa jej obetou stáva starý muž, ktorý nedávno prišiel do mesta a začal vyvolávať otázky. Je to nevinný muž, ale pre Viktóriu je jeho existencia teraz problémom.

Tento večer je chladný a temný. Viktória sa priblíži k starému mužovi, ktorý sa zdržuje pri miestnom parku. Jeho tvár je slabozelená v slabom svetle pouličných lámp. Viktória si dáva pozor, aby nebol nikto okolo, a s opatrnosťou sa k nemu priblíži. Má pripravený nový, ostrejší nôž, ktorý jej poskytne presnosť, ktorú potrebuje.

„Dobrý večer, pán,“ hovorí Viktória so zdvorilým úsmevom, ktorý v tejto situácii pôsobí desivo. Muž sa na ňu otočí, bez toho, aby si všimol jej zamieňajúci tón. „Kde sa zdržiavate?“ pýta sa. Jeho hlas je slabý a zmätkom naplnený.

Bez varovania sa Viktória vrhne na muža. Krv sa okamžite rozprskne, keď nôž prenikne jeho telom. Všetko prebieha rýchlo, jeho srdce sa snaží bojovať, ale Viktória je neúprosná. Každý zásah je presný a efektívny. Jej zmysly sú ostrejšie než kedykoľvek predtým. Po krátkej chvíli je všetko ticho, muž leží na zemi, mŕtvy. Viktória sa postaví, hoci celý proces ju necháva unavenú. Ale neexistuje čas na oddych. Musí sa zbaviť dôkazov.

Jej kroky sú teraz rutinou. Vyčistí miesto, necháva za sebou minimálne stopy a rýchlo zmizne do tmy. Ale pocit úľavy a nadvlády, ktorý zažíva po každom vraždení, je už menej uspokojujúci. Tieto činy sa stali potrebné pre jej dušu, ale začínajú ju aj ničiť.

Nasledujúce dni sú plné nervozity a napätia. Polícii sa podarilo uzavrieť pár prípadov, ale Viktória vie, že jej čas sa kráti. Zostáva ešte mnoho otázok, ktoré zostali nezodpovedané. V škole je stále usmievavá a priateľská, ale pod jej maskou sa skrýva napätie, ktoré si nikto nevšimne.

V noci, keď sa vracia domov, stáva sa čoraz viac paranoidnou. Snaží sa presvedčiť samu seba, že je stále na vrchole, že dokáže všetko kontrolovať. Ale temnota, ktorú v sebe vytvorila, sa začína prejavovať v jej každodenných činnostiach. Vidí stíny, ktoré ju sledujú, počuje zvuky, ktoré neexistujú.

Jedného večera, keď sedí sama v izbe, začína mať pocit, že sa blíži niečo veľké. Či už je to ďalší zločin alebo odhalenie, nie je si istá. Jej myseľ je ako roztrhnuté zrkadlo, ktorého kusy sa stále pokúšajú zložiť do celku. Každý deň je bojom medzi jej vnútornými démonmi a vonkajšou realitou, ktorá sa pomaly uzatvára okolo nej.

A keď sa blíži ďalší útok, Viktória začína pochybovať o svojej schopnosti pokračovať v tejto ceste. Či už sa pokúša prekonať svoj strach alebo nájsť spôsob, ako sa zbaviť svojich démonov, je zrejmé, že jej príbeh sa blíži k nevyhnutnému vyvrcholeniu. Jej vlastné morálne hranice, ktoré predtým boli nejasné, sa teraz stávajú jasnými, ale za cenu, ktorú už nie je možné vrátiť. Zrazu počuje klopanie na dverách.