medvedí útok

29 3 3
                                    

sedeli sme v aute smer chata a párty hard. konečne. sice som sa pekelne nudila po ceste lebo moj frajer bol ticho a mal pripečený výraz na tváry že až. dohodla som sa z najlepšou kamarátkou že príde keď ma dotiahol až na žúr na ktorý by som najradšej nešla. pomaly sa mi zatvs
árali viecčka keď sme zrazu zastavili. celú cestu bolo ticho lebo si zmyslel že mi nič nepovie. zase ďalsia jeho hra. otvorila som prudko oči a okolo nás nebolo nič iba odpočívadlo na ktorom sme stáli a vela vela stromov. takto v noci je prázdna diaľnica. ani neviem kolko je hodínin ozval sa hlas v mojej hlave. sedeli sme v aute a vyplašene som sa na neho pozerala. ani na mna nepozrel ako keby rozmýšlal. zrazu som zachytila pohyb. niečo sa tam vonku pohlo. zaregistroval to zrejme aj on pretože zrazu vystrašene pozrel von oknom. prislo to bližšie ku autu a bolo vidiet že je to niečo obrouské zrazu sa pri okne zjavila hlava medveďa. vystrašene na mňa pozrel jedným očkom a povedal po šepky ani sa nehni. ani som nebola schopná mu odpovedať ale myslim že aj on počul moje vystrašené srdce. no medveďa sme neoblafli aj keď bola v aute tma zrazu vrazil do auta ktoré sa pod tiahou skoro prekotilo. vykríkla som od strachu. vrazil do auta druhý raz a auto sa prekotilo zrazu martin povedal strešne okno možno si nás nevšimne. bolo rozbité keď že auto bolo prekotené na bok skoro všetky sklá sa roztrieštili. vrchné chvala bohu tiež. pomaly a potichučky sme vyšli z auta z pár modrinami, škrabancami od skla a ja z bolavou rukou z ktorej mi tiekla jemnučko červena tekutina nebolo jej na vykrvácanie ale za to jej bolo dosť, ustarane sa na mňa pozrel a ja som len povedala nechaj to tak musime zmiznúť. minimálne 10 minut bolo ticho. teda zdalo sa to ako väčnosť bolo to možno menej možno viac. v takom okamihu plynie čas pomalšie. poštvornožky sme sa chceli preplaziť až ku zvodidlám pri nejakej odbočke no ten medveď si nas všimol a rozutekal sa za nami len som zakrycala bež! postavili sme sa a utekali no medveď nás dobiehal keď že martin bol kúsok odomňa tak som ho schmatla za ruku a potiahla do lesa. na strom vyliezt nemôžeme zhodil by nás aj zo stromom a ako by sme sa tam aj dostali boli to vysoké stromi kde boli vysoko halúzky. prešli sme kúsok cez les a bolo tam krovie skúsime sa schovať povedala som no ten medveď nebol ďaleko a videl nás čo sme my netušili. Čupli sme si za krovie a medveď sa približoval. potom ma schytil za ruku a medveď sa za nami rozutekal. už z toho krovia sme mali dotrhané a ošarpané oblečenie. no za záchranu života to nevadí. utekali sme dlho dlho a potom sme medveďa už v dohlade nemali pred nami sa ukázalo za mesačného svitu krásne jazierko. mesiac svietil tak silno že ani hviezdy nebolo vidno. sadli sme si ku jazierku  a začala som plakat. objal ma okolo ramien a spýtal sa prečo plačeš veď sme mu ušli? a ako sa dostaneme domov? opýtala som sa pre zmenu ja. no to ešte neviem ale myslím že by sme sa mali vystriedať pri stráži keby náhodou je ten medveď blízsko. dobre princezná budem strážiť prvý. dal si dole tú už trocha dotrhanú mikinu a položil ju tak aby som si na ňu lahla. a on si vedla mňa sadol. ležala som no nemohla som zaspať trapilo ma to veď sme nevedeli ani z kade sme sem utekali mobil a všetko zostalo v aute a kam teraz? všetky otázky ma prenasledovali. sadla som si a povedala že nemôžem spať. och moja dobre tak budme hore. je mi zima po chvili som sa zatriasla. tak poď bližšie ku mne povedal. sadla som si na neho obkročmo nech šetríme teplo už ani cez deň nieje také teplo ako v lete. keď som mu pozrela do očí a pobozkala ho videla som že by niečo chcel. a zrazu som to ucítila dole pod sebou. zdviha sa mu jeho pýcha. tlačila ma do rozkroku takže som nezostala dva krát chladná ako pred tým moje vnútro sa rozpalovalo. vášnivo som ho pobozkala a zhodila na zem no bolo mi to jedno. ležala som na ňom tak že každý jeden môj pohyb ho provokoval viac a viac. Čo mi nevadilo bolo to pre mňa potešením. začala som híbať panvou tak aby som sa o neho šúchala svojou pičkou o jeho penis. zavzdychal mi jemne do uška čo bolo potešením pre mňa a povzbudením pokračovat ďalej. začala som mu dávať dole tričko. zdalo sa mi že máme na sebe moc oblečenia. sebe som ho dala dole tiež. a už sme sa vášnivo bozkávali. počas bozkou som mu začala rozopínať gate. keď už ich mal takmer dole tak nás pretočil tak že som ležala pod ja ním. dal mi dole už tangá ani som si nestihla všimnúť kedy mi dal dole gate. vsetko sa válalo po zemi. dala som mu dole trenky a on mne podprsenku bolo riadne vidieť ako moc nadržaný je. rovnako ako to bolo cítiť na mne keby sa mi dotkne citlivého bodu. vošiel do mňa až prirýchlo začala som vzdichať na celý les tak že som sa bála že nás ten medveď bude počuť. prirážal a prirážal tak neuveriteľne rýchlo že po pár prirazeniach som sa spravila no on neprestal a ani mi to nevadilo chcela som aby sa spravil on. prirážal ďaľsich 5 minut a bola som znovu vedela som že za chvíľku bude no nečakane ho vybral a pichol mi ho medzi prsia nikdy to neskušal no keď že mám ako tak veľké poprsie skúšať to mohol. za chvíľku prestal a pár krát si po ňom prešiel rukou otvorila som ústa a vystriekal sa mi do úst. následne som nás pretočila naspäť a sadla si jemu chrbtom na jeho penis skákala som tak že sa do ma spravil a ešte som pokračovala a spravila som sa ja. lahli sme si vedľa seba a pozorovali krásny mesiac ani neviem ako a bolo ráno. zobudili sme sa našli cestu domov. po mesiaci som išla lekárovi lebo mi nebolo dobre a bol to šok. zostala som tehotná. bolo to krásne hnedovlasé dievčatko ktoré malo krásne zelené oči. teraz som tehotná druhý krát a čakáme chlapca.

no takže ešte len začínam písať tak dufam že budete brať ohlady. za diakritiku sa ospravedňujem bolo to písané v autobuse ale to nevadí. budem rada ak dostanem aspoň pár votes. alebo aspo! vyjadrenie ku tomu či mám písať ďalej. tak na začiatok by som chcela povedať že zatiaľ nič na pokračovanie písať nebudem. V podstate ak mi budete dávať vote a komenty po čase by som mohla písať aj na prianie či už aj o 1D ktorych mam ako tak rada a milujem nailla

medvedí útokWhere stories live. Discover now