Obsesia

2. kapitola

Mina Blackwoodová zastala pred zrkadlami. Upravila si vlasy a pozorne skontrolovala svoj mejkap. Z kabelky vytiahla červený rúž, aby si nanovo namaľovala pery. Z malej ampulky parfumu si kvapla na krk a zápästia. Keď bola so svojim výzorom konečne spokojná, vyšla naspäť na chodbu a rozhliadla sa po predsieni.

Len pred malou chvíľkou počula cinknutie výťahu a Evan bol preč. Očividne ju poslúchol a odišiel na jej izbu presne tak, ako mu kázala. Takže vedel byť aj poslušný.

Zasmiala sa.

No jej ďalšie kroky nesmerovali na izbu, kam ho zavolala. Namiesto toho sa vracala naspäť na večierok.

Keď prešla cez dvojkrídlové dvere smerujúce do salóna, Evanov nový asistent tam ešte stále ticho stál. Kým popri ňom prechádzala, ich oči sa na malý okamih stretli. Uhol pohľadom, čo ju ubezpečilo v tom, že veľmi dobre vie, kým je.

Obzrela si ho lepšie. Mal rozbitú peru a teraz sa mu na nej tvorila tmavá hrubá chrasta. Na golieri bielej košeli zazrela pár kvapiek krvi, ktoré sa mu nepodarilo narýchlo vyčistiť. Sako a nohavice pôsobili lacno na to, že bol údajnou novou pravou rukou Evana Crossa.

Mina prešla k bufetovým stolom, kde hosťom jedlo priamo pred očami pripravovali tí najlepší šéfkuchári. Vzala do ruky malý tanier a nabrala naň kliešťami niekoľko malých kúskov čerstvo pripravených delikates. Potom sa nahla nad ďalší stôl a ponúkla sa ďalším pohárom šampanského. S plnými rukami zastala rovno pred Evanovým asistentom.

„Musí byť únavné celý večer tu takto nepohnuto stáť a raz za čas niekomu otvoriť dvere," usmiala sa na mladého muža.

Adriana prekvapilo, že sa rozprávala priamo s ním. Ostatní hostia osobných asistentov a bodyguardov dokonale ignorovali. Za celý večer sa mu iba ona ako jediná prihovorila.

„Čo keby si si niečo zajedol?" nahla k nemu tanierik s lákavo voňajúcimi pochúťkami.

„To nemôžem," odpovedal Adrian. „Jedlo a nápoje sú určené iba pre hostí."

„Áno," súhlasila s ním Mina. „Preto som ho vzala ja," strčila mu tanierik do rúk. „Tým pádom s tým nikto nebude mať najmenší problém. Chcem, aby si to zjedol. Nemôžeš mi oponovať."

Pozrel na ňu a naspäť na jedlo na malom tanieriku. Bolo na ňom vidno, že je poriadne hladný. Po chvíľke váhania v priebehu chvíľky zhltol všetko, čo mu priniesla. Keď bol hotový, vložila mu do rúk ešte pohár šampanského.

„Takto je to omnoho lepšie," usmiala sa na neho, keď sa z neho napil. „A čo keby sme si šli teraz zatancovať?"

Pozrel na ňu s vytreštenými očami. Bolo jasné, že jej pozvanie absolútne nečakal.

Zasmiala sa nad jeho úprimnou reakciou, ktorá sa mu zrkadlila na tvári. Naozaj to bol Evanov nový asistent? Prečo by si vybral ako svojho poskoka tohto mladého muža? Pôsobil až príliš naivne a chlapčensky. Jeho pera bude ešte niekoľkokrát krvácať, kým sa naučí, ako to v jeho novej práci chodí.

„Tak strašne chcem dnes večer tancovať, no doteraz ma volali do tanca iba samé staré chreny, ktorým vŕzgajú kolená pri každom pohybe," zavesila sa mu Mina na rameno a vytasila na neho svoj nevinný prosebný tón. „Chcem sa dnes aspoň troška zabaviť. A hádam neodmietneš pozvanie od dámy, to by bolo veľmi neslušné. No tak, Adrian."

Prekvapila ho. Odkiaľ vôbec poznala jeho krstné meno? Dokonca aj jeho vlastný šéf ho menom takmer vôbec neoslovoval.

„Tak sa predsa voláš, nie?" naklonila k nemu Mina hlavu. „Tak poď."