Black and White

"Moje meno je..."

Zrazu si ku mne niekto sadol. Od ľaku som sa mierne zakuckala. Pomaly som otočila hlavu na neznámeho spoločníka a dôkladne si ho obzrela. Mal hnedé vlasy, čokoládové oči a dokonalo ružové pery. Okamžite sa otočil keď zistil že sa naň pozerám. "Spievaš úžasne, prečo si prestala?" Cítim ako sa mi začínajú červenať líca. "A prepáč volám sa Dallas, Cameron Dallas" natiahol ku mne ruku, ktorú som samozrejme prijala. "Ja som Mollory" nesmelo som zašepkala a stavím sa že mi líca nabrali ešte sýtejší odtieň. "Nikdy som ťa tu nevidel" pokračoval zamyslene. "Dnes som sa nasťahovala" usmiala som sa a on mi úsmev oplatil. "Možem ti to tu ukázať, ak chceš." Dopovedal a začal sa zdvíhať, na znak toho že s nim súhlasím som mu podala ruku aby mi pomohol postaviť sa.

"Volaj ma pán sprievodca" zatváril sa dôležito a ja som sa zasmiala. "Ako si môžeš všimnúť nachádzame sa na pláži" rozhodil rukami aby dal svojim slovám väčší dôraz. S tou vážnou tvárou vyzeral veľmi vtipne, nevydržala som to a začala sa nekontrolovateľne smiať. Dlho odolával ale nakoniec sa pridal ku mne. Ľudia okolo, nás obchádzali metrovým oblúkom a to nás rozosmialo ešte viac. *Smejem sa na pláži s úplne neznámim chalanom ale v živote treba skúšať.* Nejak sa nám podarilo ukľudniť a preto Cameron zas nahodil svoj vážny výraz. "Viem čo ti možem ešte ukázať" chytil ma za zápästie a ťahal preč z pláže. Prešli sme niekoľko ulíc a zastavili sa pred bránou do parku. "Dámy majú prednosť" vyplazila som na Cama jazyk a tlačila ho dopredu. Po parku sme chodili veľmi dlho, dozvedela som sa o ňom že účinkuje s jeho najlepším kamošom Nashom a ostatnými chalanmi v Magcon boys a že ich musím všetkých spoznať. Celý večer sme sa presmiali a robili blbosti.

"Neni ti zima?" Spýtavo sa na mňa pozrel. Nesúhlasene som zavrtela hlavou i keď pravda je opak. "Nevieš klamať" zhodnotil zatiaľ čo si vyzliekal jeho sivú mikinu. Bola mi asi do polovice stehien, kedže Cam je o hlavu vyšší ako ja. Zrazu mu zapípal mobil: "Prepáč musím ísť, Nash chce so mnou poriešiť nové video," smutne sa usmial "ale ešte ťa stíham odprevadiť." "Ehm.. dobre poď" chytila som mu zápästie a ťahala ho po ulici. Zastavili sme sa pred vchodom do môjho nového domova. "Moll? Dáš mi svoje číslo?" zčervenali mu líčka a začal prepaľovať dieru pohľadom do svojich čiernych Vansiek. Vzala som mu mobil z ruky a naťukala doň moje číslo. Na rozlúčku ma silno objal, odtiahla som sa a vbehla dnu.

Baby v izbe neboli, jasné však kto by sedel v piatočný večer doma.*Ja som mu zabudla vrátiť mikinu!* Ale ani tento fakt nezabránil mojemu úsmevu. Pomalým tempom a so zasneným úsmevom som došla do malej kúpeľne, pustila si môj vlastný sprchový playlist a začala sa sprchovať. Po umývaní som si obliekla teplákové kraťasy a jeho mikinu. Ležanie v posteli mi prišlo ako najlepší nápad. Zo snívania ma vytrhol zvuk prichádzajúcej správy.

/SMS/ neznáme číslo: Ahoj tu Cameron, nestretneme sa zajtra?
/SMS/ Mollory: Jasné mám veľa času.

Ani neodpísal no už mi volal cez FaceTime. "Čawko" mal snáď väčší úsmev ako Skylar dnes poobede. "Čo sa tak blbo smeješ?" "Nestojí za reč.." "Hovooor!" Začala som naliehať "Len vieš, máš stále moju mikinu" mrkol na mňa. Líca mi horeli ako fakle, v tú chvíľu som mala chuť vypnúť mobil a zahrabať sa do perín. "Podľa mňa je to roztomilé." Ozval sa znovu. Skoro ma hodilo o zem. Je zaujímavé ako sa ľudia dokážu zblížiť za jediný deň. Bola som z neho úplne vedľa. "Moll, počúvaš ma?!" Jeho slová ma odtrhli od myšlienkových pochodov v hlave. "Nie prepáč o niečom som rozmýšľala. Musím ísť, naozaj som unavená" rýchla rozlúčka a ukončenie hovoru mi pomohli sa mierne dať dokopy.

Musím ísť na vzduch. Oblečená len vo veciach na spanie bežím na strechu. Hodila som si nohy cez okraj, zavrela oči jedným slovom vypnutý mozog. Vdychovala som vôňu z jeho oblečenia.. Zrazu ma upútal rozhovor medzi dvomi ľudmi. Bola to na 100% Lucy, ktorá sa hádala s chalanom akého som nikdy nevidela. Len na pár sekúnd jeho oceánovo modré oči zažiarili v tme. Najprv sa iba hádali *asi rozhod* ale potom jej dal dotyčný facku a kopol ju do brucha. Lucy sa rozbehla preč, chcela som jej bežať oproti no vbehla do izby. Vletela som dnu ako vietor, mala podliate oči, modriny na rukách. Začala vykašliavať krv, chcela som volať záchranku ibaže ma zastavila. "Nevolaj, nemôžu zistiť že mi to spravil." Šepkala pomedzi vzliky. "Prečo by sa to nemohli vedieť?!" Nechápavo pozerám na ňu. "Lebo ho milujem!" Zúfalo zakričala.

Sadla som si k nej na zem a hladila ju po chrbte. Viem aké to je keď miluješ niekoho kto ti ubližuje. Pomohla som jej ľahnúť si do postele a sama šla spať. V myšlienkach sa mi stále objavovali tie modré oči čisté ako voda v nich sa určite každá stratí. Takú modrú nemá v očiach nikto koho poznám. Otočila som sa smerom od steny a pohľad mi padol na prázdnu posteľ. Kde je Skylar? Možno sa nepoznáme dlho ale po tom čo som videla sa o ňu naozaj bojím. Obavy sa razom rozplynuli keď vošla živá, zdravá do miestnosti. Pozrela na Lucy ale jej pohľad ani výraz sa nezmenil. Akoby očakávala že jej spolubývajúca bude vyzerať takto. Naštastie ma vyrušil môj mobil.

/SMS/ Cameron: Zajtra ťa zoznámim s ostatnými :)
/SMS/ Mollory: Naozaj si myslíš že je to dobrý napad?
/SMS/ Cameron: Neboj budú ťa mať radi! Sú vážne milí.

Neodpísala som mu lebo moje prsty od únavy hrozne oťaželi, viečka sa začali zatvárať, myseľ prestávala pracovať jediné na čo mi umožňovala myslieť bol Cameron. Vnímam iba obrazy jeho dononalo ružových pier, čokoládových očí... Naplno som sa poddala jeho bytiu. Neviem či konám dobre alebo zle stále však verím že všetko bude lepšie ako v mojej minulosti.
---------------------------------------
Zas som tu s ďalším zlým dielom tejto story :D neviem písať a týmto tu budem každého rozčuľovať 3:))))
Áno zmenila som cover lebo aj moje plány na pokračovanie sa zmenili :)
Takže čo?? Prebehlo prvé stretnutie ale veci nebudú vždy ružové ako v tomto diely 3:)
Vote, coment poteší :)
- With love Boo xx-