Tajomstvo tieňov

Prvá Kapitola

Chodba v ktorej sa nachádzala, bola tak tmavá, že si skoro nevidela ani na špičku nosu. Jediné, malinké svetielko vydávali plamienky sviečky v jej pravej ruke.

Podlaha ju chladila na bosých nohách. Ani nevedela kam ide. Jej nohy sa pohybovali samé. So sviečkou svietila po miestnosti. Nedokázala rozoznať farbu stien, ale museli byť veľmi staré. Sem-tam sa objavila nejaká pavučina alebo diera. Najväčšie praskliny boli na strope, skoro sa zdalo, že ich niekto urobil. Alebo niečo.

Čo ju prekvapilo, bolo to, že nikde nebol žiadny nábytok. Čakala aspoň nejaké obrazy, ale nič v chodbe nebolo.

Narazila na dvere.

Chcela zastaviť. Až moc sa bála. Ale vyzerala to, že nohy mali vlastný názor. Chcela, či nechcela, ocitla sa pred dverami. Neiste prešla po kľučke, obmotanej v pavučine.

Snáď v nej nie je pavúk, pomyslela si.

Otvorila dvere.

Ocitla sa v malej miestnosti. Okrem malého okienka, cez ktoré presvitalo mesačné svetlo, tu nič nebolo. Mesačné paprsky vytvorili dokonalý kruh v strede miestnosti. Cítila, že má ísť práve tam. Sadla si do stredu.

Plameň sviečky zhasol.

Nevidela nič. Bola sama v tmavej miestnosti, osvetlená mesačným svetlom.  

Po miestnosti zavial vietor, a ona vedela, že  tu nie je sama. 

 Cítil jej prítomnosť. Osem rokov sa tu neukázala. Osem rokov ju nemohol strašiť. Ano, pamätá si to malé dievčatko. Stratené, plné strachu a obáv.

Zo všetkých duší, ktoré strašil, ona bola jeho obľúbenkyňa. Miloval, keď ju strašil, a ona potom utekala za svojou mamou, ktorá miesto toho, aby zahnala jej strach, ju vysmiala. Ano, jej matka bola diabol v ľudkej podobe. Milovala ničenie toho dievčatka rovnako ako on.

Teraz ju videl. Bol len pár krokov za ňou. Musel uznať, že za tie roky vyrástla do krásy.   Čierny top bez rukávov, odhaľoval celý jej chrbát. Jediné, čo ho držalo na jej tele, bola malá šnúrka   obviazaná okolo  krku. Zlatá sukňa nielenže zvýrazňovala čierny top , ale aj jej tmavé vlasy, prehodené cez pravé rameno, v ktorých sa nachádzala zlatá sponka v tvare listu. 

Potriasol hlavou. Nie je tu pre to, aby ju obdivoval. 

Delilo ho od nej, už len pár krokov, keď sa otočila.  

Zostal prekvapený stáť na mieste. Jej hnedé oči sa do neho zabodávali, ako nože. Nevidela ho. Nemohla. Ale vedela , že  tam je. Nepýtajte sa, ako to vedela, proste to vedela. 

Rhea.

Musel sa nakloniť bližšie. Ich tváre od seba delilo pár centimetrov, a  niektoré pramienky jeho tmavých vlasov jej padali na nos Bola to skutočne ona, bola mladšia, ale ta podoba bola nezameniteľná. .  Usmieval sa, zatiaľ čo ona sa mračila. 

 Keď sa nad tým poriadne zamyslel, Rhea vždy vynikala vo svojich čaroch a ilúziach, ale oklamať   smrť? To chcelo kuráž. Dokonca aj n tomu uveril. Oklamala  jeho. 

Mávol rukou a celá miestnosť, spolu s dievčaťom, sa prepadli do tmy. 

XXX

"Gwen!"  Dievča sa prevalilo na druhý bok a nesúhlasne zamrnčalo. "Ako chceš." 

Než si stihla  Gwen uvedomiť, čo sa deje, ocitla sa na zemi. Rýchlo sa poobzerala okolo seba. Bola vo svojej izbe. Žiadna  čierna miestnosť. 

Vydýchla si. Bol to len sen. Len sen.

Niekto jej mávol rukou pred tvárou. Pozrela sa na malú blondínku s modrými očami. "Čo tu robíš?" 

" Myslím, že si mala povedať niečo ako ; Ahoj Ashley, chýbala si mi." Hovorí. 

Po skončení školského roku, sa ona a Ashley  moc nevídali. Ashley bola  na prázdninách u babičky. 

"Ahoj Ashley, chýbala si mi." Opakuje Gwen. " A teraz, čo tu robíš?" 

" Za prvé, tvôj otec ma sem pustil.Za druhé, mali sme ísť do klubu, pamätáš?"

Gwen mala  chuť sa prefackať. Jasné, že zabudla. Ashley  s úsmevom na tvári  pokrútila hlavou. Svoju hnedovlasú kamarátku pozná až moc dobre. 

Keď  Gwen prvýkrát stretla Ashley pred štyrmi rokmi, nikdy  si nepomyslela, že oni dve budú  nerozdeliteľná dvojka. Ashley bola ten typ dievčaťa , ktoré bez poriadneho mejkapu  nevykročilo z domu.  Zatiaľčo Gwen na sebe toľko nepracovala. Ano, používala  mejkap.  Ale obliekala si to, čo sa jej páčilo.  

" Musím sa pripraviť." Povie  vystrašene Gwen. 

"Nechaj to na mňa." Žmurkne Ashley. 

Gwen sa posadí    na stoličku, tak, aby mala Ashley volné pole. 

"Dnes zostaneš u Chrisa?" Pýta sa Ashley svojej kamarátky, po jej "premene".

"Možno."  Medzi Gwen a Chrisom neexistuje žiadny tlak. Chris je trpezlivý, milý blonďák, ktorý  netlačí na pilu. 

 "Už spolu ste štyri mesiace?

"Uhm." Prikyvuje hnedovláska. Nervózne si hraje s náramkom a potia sa jej dlane. 

"Pokiaľ s ním nie si spokojná, mala by si ho nechať." 

Gwen vzhliadne na svoju kamarátku. " Kto hovorí že s ním nie som spokojná?"

"Tvoja vagína."

Gwen na to nemá čo povedať. Je to pravda. Jej vagína je  dosť vybieravá a asi sa stále hnevá na menší incident s Coltnom(?).  Gwenine skúsenosti  sa vzťahujú len   na jednu párty v druhom ročníku, dke sa tak opila a vyspala s neznámim človekom. 

Nie  že by to bolo zlé, ale, svoje prvé si predstavovala inak. 

"Vážne Gwen, prečo s ním stále chodíš?" 

Gwen si kúše ret. " Pretože je to milý chlapec. Len sa musím dostať do stavu. Dnes to urobíme. Určite." 

Ashley si prekríži ruky na prsiach. "Uvedomuješ si, že to, čo si povedala, je hlúposť?"

Hnedovláska vzdychne. Nemá  náladu sa s Ashley hádať, pretože Gwen vie, že jej kamarátka má pravdu. Ako vždy.