Pozerala mu do očí.
Jej oči boli tmavohnedé a cítil z nich strach. No nebála sa jeho. Bála sa niečoho iného.
Jej úzke pery sa pootvorili, možno pre snahu varovať alebo prosiť o pomoc.
Zrazu ju niečo vtiahlo do tmy, ktorá bola všade okolo nich.
Zakričala.
Chcel sa za ňou rozbehnúť, no nemohol. Nemal strach. Nebol vydesený. Niečo mu bránilo v pohybe.
Iba tam stál.
Sám...
...v tme.
Zacítil bolesť v hrudi, akoby sa mu do nej zabodlo tucet nožov. Chcel sa pozrieť dole ale nemohol pohnúť ani hlavou. V bolesti pozeral paralyzovaný pred seba do tmy a počúval mlaskanie niekde dole mimo jeho zorné pole.
Odrazu zbadal pohyb pod svojou bradou. Od jeho hrude sa zdvihla ženská postava. Mala čisto čierne oči bez zorničiek, ktorési ho z blízka prezerali. Jej tvár bola postriekaná krvou a posiata malými cievkami, ktorými namiesto krvi pulzovala čierna tekutina. Usmievala sa a medzi zažltlými zubami jej viseli kusy mäsa.
Chvíľu mu trvalo než si uvedomil, že je to tá istá žena, ktorú pred chvíľou pohltila tma.
Vytiahla svoje prsty z jeho rozpáraného hrudníka a oboma krvavými rukami ho chytila za hlavu. Otvorila ústa dokorán, pričom jej odtial vypadali kusy mäsa.
Zahryzla sa mu do tváre.
Vykríkol.
Trhlo s ním a odrazu sedel na posteli.
Bol to iba sen, pomyslel si, zase ten skurvený sen.
Tá nočná mora ho prenasledovala už mesiac, snívalo sa mu to každú noc. Nemohol kľudne spávať a každý deň sa budil vyčerpaný.
Pozrel sa na hodiny na nočnom stolíku. Ukazovali 6 hodín ráno.
Každý deň.
Každý jeden deň, už mesiac v kuse.
YOU ARE READING
Dlhá noc
HorrorTento príbeh nie je pekný, nie je ani veselý, a už von koncom by ate ho nechceli zažiť na vlastnej koži. Bola to dlhá noc. Najdlhšia akú kedy zažil.