Dlhá noc

Ona

   Pozerala mu do očí.
   Jej oči boli tmavohnedé a cítil z nich strach. No nebála sa jeho. Bála sa niečoho iného.
   Jej úzke pery sa pootvorili, možno pre snahu varovať alebo prosiť o pomoc.
   Zrazu ju niečo vtiahlo do tmy, ktorá bola všade okolo nich.
   Zakričala.
   Chcel sa za ňou rozbehnúť, no nemohol. Nemal strach. Nebol vydesený. Niečo mu bránilo v pohybe.
   Iba tam stál.
   Sám...
   ...v tme.
   Zacítil bolesť v hrudi, akoby sa mu do nej zabodlo tucet nožov. Chcel sa pozrieť dole ale nemohol pohnúť ani hlavou. V bolesti pozeral paralyzovaný pred seba do tmy a počúval mlaskanie niekde dole mimo jeho zorné pole.
   Odrazu zbadal pohyb pod svojou bradou. Od jeho hrude sa zdvihla ženská postava. Mala čisto čierne oči bez zorničiek, ktorési ho z blízka prezerali. Jej tvár bola postriekaná krvou a posiata malými cievkami, ktorými namiesto krvi pulzovala čierna tekutina. Usmievala sa a medzi zažltlými zubami jej viseli kusy mäsa.
   Chvíľu mu trvalo než si uvedomil, že je to tá istá žena, ktorú pred chvíľou pohltila tma.
   Vytiahla svoje prsty z jeho rozpáraného hrudníka a oboma krvavými rukami ho chytila za hlavu.          Otvorila ústa dokorán, pričom jej odtial vypadali kusy mäsa.
   Zahryzla sa mu do tváre.
   Vykríkol.
   Trhlo s ním a odrazu sedel na posteli.
   Bol to iba sen, pomyslel si, zase ten skurvený sen.
   Tá nočná mora ho prenasledovala už mesiac, snívalo sa mu to každú noc. Nemohol kľudne spávať a každý deň sa budil vyčerpaný.
   Pozrel sa na hodiny na nočnom stolíku. Ukazovali 6 hodín ráno.
   Každý deň.
   Každý jeden deň, už mesiac v kuse.