Môj život: doktory, chemoterapie, liečby, knihy, rodičia a stredná škola. Mám 18, volám sa Larysa. Áno divné meno, ale veľmi originálne. Ako som naznačila nie som normálne dievča ktoré si obuje vansy alebo conversy, oblečie si obtiahnuté tričko s veľkým výstrihom a šortky do pol zadku. Jednoducho mám rakovinu, pľúc.(aka som originalna sr) to znamená milion času u doktorky. Žačalo to keď som mala 14. Vďaka Bohu, nie je to nič vážne, len so sebou musím všade vláčiť kyslík. Teraz k mojmu životu a ku jeho oslobodeniu.
•••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••
Prvý školský deň. Aj sa teším konečne sa budem musieť učit. Ako som povedala som divná preto asi nemám veľa kamarátov no.... Jednu kamarátku ktorá sa akurát tak za mňa hambí a ešte jednoho kamoša. Volá sa Tom. Je veľmi príjemný a vždy pomôže. Nevidela som ho celé prázdniny veľmi som sa na neho tešila
•••••••••••••••••••••••••••••••••
Keď sme prišli do triedy po príhovore riaditeľa, sadla som si do zadnej lavice ku oknám. Sedávam tam už od základky. Od 9. Triedy keď som dostala rakovinu. Nechcem s nikým sedieť. Je mi tam vždy dobre. Očami som prezerala spolužiakov. Tá moja kamarátka Trish, nebudem komentovať. Prefarbila si vlasy z blondu na ryšavku, má nový pirsing. Ach jaj (neviem jak sa to píše) Keď naša drahá učka začala rozprávať zrazu....
Prvá časť dúfam že sa páčila. Bola dlhá sr... Tak čo sa stane dalšia čas bude za 2 dni .. ☺ vaša sof
YOU ARE READING
Ako V Rozprávke? Nie!
Teen FictionMilujem to: "a žili šťastný až do smrti." Ľudia si myslia že koniec je vždy dobrý, že dobro víťazí nad zlom. Ale nie.