Life of the unknown

2. Doktor

S pohľadu mamy (Lia)

Ubehli už tri mesiace a Ruby sa stále neprebrala. Začínam sa báť, doktori mi povedali, že si nemám robiť nádeje. Ja verím, že sa prebere. Dúfam...
Dnes mi dal šéf voľno. Aspoň tak. Čakám, že mi doktor zavolá a povje "prebrala sa." Ale nič. To ticho čo u nás vládne je ešte horšie ako hluk. Bojím sa a velmi. Nech tento horor skončí. Povedala som a zaspala.

Ráno teda poobede ma zobudil zvonček na dverách. Len tak...tak som vyšla s postele. Otvorila som a stál tam Rubyn kamarát. Pozdravil sa podal mi list a kvety. ,,To je pre Ruby povedal a zaželal úprimnú sústrasť. Zavrela som a boli tam mena všetkých ich kamarátov. Bolo to strašné milé až som sa rozplakala. V liste stálo: Ruby veľmi nám chýbaš, uzdrav sa máme ťa radi. Pozdravuje ťa: Via, Lili,Trish,Paul,Sam,Jack,Nina,Olivia,Ben... a veľa ďalších ďalej sa mi to nechcelo čítať tak som prešla ku koncu.
Z láskou tvoja trieda.

Milé že si na nu spomenuli.

Sedela som a pozerala sa na ten list ešte hodinu keď ma vyrušila vybrácia z mobilu. Vzala som si ho do ruky a pozrela sms čo mi práve prišla.

Bola od orangu zase tie kraviny ako vyhrajte auto.. mám tých kravín plné zuby.
Odložila som ho.

Som na ceste do nemocnice za Ruby. Trochu sa bojím čo mi povedia. Vyšla som výťahom a namierila si to do izby 12A je na druhom poschodí. Otvorila som dvere a bol tam aj doktor práve si niečo zapisoval. ,,Ehm dobrý deň." Pozdravila som sa. Pozrel sa na mňa zo súcitným pohľadom. ,,Č-Čo sa deje." ,,Vaša dcéra trpí... má pomliaždeniny ale to som vám hovoril. Mysleli sme, že sa to zahojí ale rebrá ma pomliaždené a keby sme jej ich napravili zomrie. Je slabá keby mala lepší zdravotný stav fak by sme jej ich už dávno napravili." Po jeho monológu som začala plakať. Sadla som si na stoličku a dívala sa na jej nevinné telo. ,,Koľko času jej zostáva?" ,,Tri až pät dni." ,,Takže všetko to bolo na hovno." Neodpovedal zaprial mi úprimnú sústrasť a odišiel. Ja som tam plakala a nevedela prestať. Bolo mi to strašne lúto. V tom začali prístroje pípať a dobehli doktori odviezli ma preč a začali tam dačo robiť. Bála som sa, že toto bolo posledný krát čo som ju videla.

Viem krátka ale nemám chuť na písanie tak aspoň dačo. Vaša #Remča#