Violet [ Harry Styles ]

Chapter Twenty Nine

|Edited|

V I O L E T

"Preplaziť sa do jeho izby?!"

"Oh áno!"

"Elle,šibe ti?" zakričala som a ona sa uškrnula.

"Nie.Pozri,ak ho chceš prekuknúť,všetko čo musíš spraviť je ísť do jeho izby." porozmýšľala som o tom,čo zlé by sa mohlo stať?

Byť chytená ním alebo jeho mamou.Bol by nahnevaný a nikdy by sa so mnou nerozprával.Alebo by som mala byť zodpovedná a vyvliecť sa z toho.

"Vio,si krok od jeho izby.Jeho životu."

Povzdychla som si,musím. "Poďme."

Vyskočili sme z mojej izby a vošli do jeho izby.Bola tmavá takže som išla zapnúť svetlo.Jeho izba je úžasná,proste ho popisuje.Elle utekala ku mne a okamžite vypla svetlo. "Si sprostá?"

"Čo? Prečo?" zmätene som sa jej spýtala.

"Čo keď príde a uvidí že sa v jeho izbe svietí?" wow,má pravdu.

"Ako budeš vidieť v tme?"

"Mám dve baterky." vytiahla baterky z jej tašky.Radšej som sa jej nespýtala odkiaľ ich do pekla má.

"Budem hľadať tu a ty v šatni,dobre?" prikývla som a zapla som baterku.Kráčala som ku šatníku a vošla som doňho.

Voňalo to tu ako on,jeho silná mentolová vôňa.A jeho izba je úžasne vymaľovaná do tmavo modrej farby a pár plagátov vysia na stene.

Aký to umelec.

Tiež má štýl,ale má veľa jednoduchých bielých a čierných tričiek s potrhaných skinny jeans.Usmiala som sa keď som uvidela tričko ktoré kúpil keď som bola s ním,pripomína mi to čo sa v tedy medzi nami stalo.

Flashback

"Hej,Vio,m-môžme ísť do tohto obchodu?" prechádzali sme sa okolo obchodného centra a potom Harry zastavil a ukázal na obchod.Bol to obchod pre mužov. "M-myslím že tu nájdem dobré tričko čo by som n-nosil."

"Iste,poďme."

Trocha som sa hanbila pretože som bola jediné dievča v obchode,ale bola som šťastná že Harry bral môj názor,aké tričko si má vybrať.Pozerala som hore a bol tu chalan ktorý sa na mňa uškŕňal,rýchlo som sa pozrela dole a otočila som sa.

"Počkám vonku,Harry." povedala som a on sa zamračil.

"P-prečo? Čo sa de-" prestal v pólke vety a pozrel sa za mňa.Cítila som ako sa napol,dala som moju ruku na jeho rameno a usmiala som sa.

"Zostanem.Počkám ťa aby som videla do akého trička sa prezlečieš." povedala som a prikývol s úsmevom.

Čakala som ho a potom som počula ako zvolal moje meno.Zaklopala som na dvere,ale neodpovedal.Potom otvoril dvere. "Môžeš mi podať ďalšie,prosím?"

"Áno,iste!"

Išla zobrať iné tričko a keď som išla otvoriť dvere,bol bez trička.Oh bože,to je nebo.Jeho svaly a všetko je tak...sexy.Bola som ním paralizovaná.Moje oči sa rozšírili a zahanbene som sa otočila.

"Ospravedlňujem sa ž-"

"To je v poriadku." cítila som že sa červenám.Podala som mu tričko.

"Vďaka,Violet." Harry povedal a zasmial sa.Usmiala som sa pre seba.

"Nie je začo." po tom čo kúpil tričko a išli sme do jeho auta,nemohla som fotku neho bez trička vyhnať z hlavy.A jeho tetovania.Nikdy som nevedela že má tetovania,vždy nosil tričká s dlhým rukávom a nikdy ich neukázal.

Dve vtáky na jeho kľúčnej kosti,motýľ a viac...nemôžem si pomôcť ale som zvedavá čo znamenajú.Možno keď mi bude veriť,povie mi to.

End of flashback

"Violet,našla si niečo?" prerušil ma Ellein hlas za mnou.Povzdychla som si a otočila som sa.

"Nie." išla som k nej,ale potkla som sa o veľkú krabicu.

"Čo to je?" spýtala sa a pozdvihla obočie.

"Neviem." dala som preč baterku a sadla som si na kolená.Elle sa na mňa zamračila a ja som spravila to isté.Vytiahla som krabicu pred nás a pozreli sme sa čo to je.

"Pozri." Elle ukázala na pravú stranu krabice. "To je papier na ktorom je napísané V."

"Čo to znamená?" spýtala som sa a ona ma udrela do hlavy.

"Au,to bolí.Prečo si ma do pekla udrela?"

"Si idiot?" pozdvihla som obočie.

"Oh,a ja som si myslela že si tá múdrejšia." prekrútila som očami.

"Znamená to Violet.Som si tým istá."

"Samozrejme že nie."

"Prečo to nezistíme sami?"

"Ako? Je to zatvorené."

"Mám nôž." vytiahla ho zo svojho kabátu.Moje oči sa rozšírili.

"Prečo?"

"Pre niečo nutné ako je toto."

"Nie,neotvorím tú krabicu.Možno to je niečo súkromné." nepočúvla ma a postavila som s krabicou snažiac sa ju otvoriť.Naháňala som ju aby mi dala tú krabicu ale roztrhala sa a to je to čo sa stalo.Bolo to vyplnené papiermi.Ale nie hociakými.

Moje oči sa rozšírili a Elleina čeľusť skoro spadla na podlahu.

"To...to si ty?" Elle koktala.A obe sme zalapali po dychu keď sa zaplo svetlo.

Pozrela som sa na dvere a tam stál Harry s rozšírenými očami presne ako my. "Oh môj bože,toto nedopadne dobre." povedala Elle.

"V-vysvetlím ti to." bála som sa a bola som nervózna.Utekal k nám a klakol si na zem aby pozbieral jeho práce a maľby z podlahy.

Elle od nás odišla a ja som si klakla aby som mu pomohla,ale nemohla som si pomôcť ale pozrela som sa na jeho výtvory.

Jeho náčrty a práce boli o mne.

______________________________

Tak ako sa vám to páči ? Koment a vote poteší :) mám vás rada :*