Písal sa rok 2011 bola som malé rozmaznané dieťa, ktoré nevedelo, čo so sebou.Malo všetko načo si pomyslelo.Žila som v klasickej rodine.Všetko bolo perfektné až pokiaľ nenastal osemnásty január.Bezstarostne som išla do školy s tým, že po obede pôjdem s otcom do hračkárstva.Mal po mňa prísť po vyučovaní.Po hodinách som išla do družiny, hrala som sa a neuvedomovala som si ako plynul čas. Keď už bolo pol štvrtej kedy sa končila družina, a tak pre mňa prišla pani učiteľka so slovami, že volali z domu, aby som šla autobusom.V tej chvíli mi nenapadlo prečo. Keď som došla domov všetci plakali.Nevedela som prečo plaču až pokiaľ sa moja sestra nevykoktala.Správa, že mi umrel otec ma zasiahla veľmi hlboko do srdca.Plakala som veľmi veľa až po pohrebe som to začala zvládať. Rok plynul ďalej. Časom som sa zo všetkým zmierila. Potom som sa nejako dostala do kostola, začala veriť v Boha. Chodila som častejšie. Nechodila som sama, ale so sestrou ona ma dotiahla aj do detského zboru.Práve mi hlavou začala vŕtať myšlienka:Prečo musel ocko zomrieť.
Písal sa rok 2012.
Moja viera rástla spolu so mnou. Spolužiačky chodili na všelijaké stretnutia,tábor....
Ja som nikdy nikde nebola a ani mi to nenapadlo.Keď sa blížilo leto tak sa spolužiačky bavili o Juskovej Vôli (kresťanský tábor).Tak som sa ani neviem ako pridala k nim.Spýtali sa ma,či nechcem ísť tiež. Rozmýšľala som nad tým dlho až som sa rozhodla, že sa spýtam mami. Keď som jej to oznámila tak nemala nič proti tomu.
Prišli sme tam všetko bolo super.Zabávali sme sa až sa ma na prednáške (alebo neviem na čom) dotkol Boh, bol to len slabý dotyk, ale aj tak som ho cítila.Keď som sa vrátila domov bolo všetko iné. Do kostola a zboru som chodila s radosťou. Rada som spievala pre Boha, aj keď som spievala falošne.
Vedela som, že ma počuje a nie som mu ľahostajná.
Písal sa rok 2013
Láska k Bohu rástla viac a viac.Na tábor som chodila už skoro vždy, keď bola možnosť. Jedného večera doma alebo na tábore (neviem) mi prišla odpoveď na otázku prečo mi umrel ocko.Tá odpoveď bola od Boha a vtedy som sa úplne zmenila." Bolo to preto, aby si ma nasledovala."povedal mi Boh. V tej chvíli som si uvedomila ,že keby žil ocko bola by som rozmaznaná a odvrávala všetkým atď.
Písal sa rok 2014
Ako každí rok som išla na tábor v lete aj v zime.
V zime som bola s najlepšou kamoškou. Tak sme boli na izbe a rozprávali sa a v tom som si všimla, že je smutná tak som k nej prišla a objala ju hneď sa jej na tvári vyčaril úsmev. Večer, keď sme išli spať tak sme zhasli a rozprávali sa.A vtom ona povedala, či nemôžeme byť chvíľu ticho bolo nám to čudné, ale vyhoveli sme jej. Po chvíli nám došlo, že sa modlila. A tak sa jej spolubývajúca pýtala.Vôbec ma nenapadlo, že sa modli v dare jazykov. No spolubývajúcej to napadlo a pýtala sa jej to dookola pokiaľ jej neodpovedala. Potom prišlo mnoho otázok. A tak som o tom začala rozmýšľať, že aké to je. Tak som sa pýtala kňaza a všetkých možných ľudí, ktorí o tom vedia aspoň niečo.
Písal sa rok 2015
Tak nejak som sa dostala na chváli (modlenie a vzdávanie vďaky Bohu) na prvých chválach bolo super, ale nebola modlitba príhovoru (poverení ľudia sa nad vami modlia za to o čo vy prosíte). Ani na druhých. Na tretích chválach som sa dočkala tak som šla a prosila o dar Ducha sv. No nič sa nestalo a to sa opakovalo aj na ďalších chválach. No potom som nabrala odvahu a povedal kňazovi, že chcem dar jazykov. Modlil sa a po asi piatych minútach povedal nech rozprávam a zrazu som začala hovoriť nezrozumiteľne slová.Upevňoval ma v tom, že mam ten dar, a že sa mám modliť. Keď som si sadla od radosti som išla puknúť. Kedže som po tomto dare tužila dlho vedela som o ňom skoro všetko. Začala som svet vnímať inými očami stala som sa blázon pre Boha. Snažím sa byť milá,lepšia...
