Dokážeš to dodržať?

Prológ

Sadla som si v bare na moje zvyčajné miesto, rovno uprostred kvôli prvému pravidlu. Upútať pozornosť. Všimlo si ma pár chlapov, no žiaden hodný mojej pozornosti. Zaregistrovala som jedného v rohu miestnosti. Mal hnedé oči a vlasy pieskovej farby. Vyzeral zničene a nalieval do seba nejakú tmavú tekutinu. Moje skúsenosti hovoria, že je práve po rozchode. Sedel ideálne rovno pred ženskými toaletami. Postavila som sa, nenápapadne bez povšimnutia odišla na záchod. Rozopla som si výstrih na šatách, aby mi bolo viac vidieť obdarenú hruď. Z kabelku som vytiahla malú nádobku s parfémom. Fungovala na mužov ako ópium. Párkrát som sa prestriekala a prepúdrovala si tvár. Je čas na herecký výkon. Vzala som si do ruky telefón a priložila si ho k uchu. Nakvapkala som si pod oči vodu a trochu rozmazala špirálu. Vyšla som z dverí,niečo mumlala do mobilu. Keď som konečne prišla k svojmu stolu, zhíkla som: "Ty sa so mnou rozchádzaš?" Chvíľu som bola ticho, aby bolo napätie. "Fajn ako chceš." Zložila som a začala sa zajakávať ako pri plači. Všimli si ma všetci muži v bare. Aj ten z rohu. Podišiel ku mne.

"Môžem si prisadnúť?" Spýtal sa zdvorilo. Nepovedala som nič, len som zdvihla svoje veľké nevinné oči. "Tiež som si práve rešiel ťažkým rozchodom." Trafila som.

"Tak si prisadni." Povedala som utirajúc si 'slzy'. "Čo ti urobila tá tvoja, že ste sa rozišli?" Pravidlo druhé: Zviesť.

"Podviedla ma. Vyspala sa s iným." Priznal sa smutne. Bingo! Presne toto som hľadala.

"Naozaj? Aj môj." Hlesla som. Nešťastne vzdychol. Ak sa pýtate, že či mi ho nie je ľúto, tak nie. Zo začiatku som ich strašne ľutovala, no zvykla som si. "Mám nápad!" Zatvárila som sa zrazu nadšene.

"Aký?" Pozrel na mňa tými krásnymi hnedými kukadlami.

"Oh, radšej žiadny. Nebude sa ti páčiť." Vydula som spodnú peru.

"Nie, len mi ho kľudne povedz."

"Čo by si povedal na sex z pomsty?" Hrýzla som si spodnú peru.

"V žiadnom prípade sa neznížim na jej úroveň." Zamračil sa.

"Tak nič. Vravela som, že sa ti nebude páčiť." Vzdychla som, prevesila si kabelku cez ruku a vrtiac zadočkom som odišla z baru. V duchu som počítala 1.. 2.. 3

"Počkaj!" Ozvalo sa z baru. Bol to on. "Ako sa vlastne voláš?"

"Som Hayden." Vystrela som pred seba ruku s gélovými nechtami.

"Ja Luke." Potriasol mi ňou. "Platí ešte ten sex z pomsty?" Spýtal sa ostýchavo.

"Samozrejme. Ideš do toho?"

"Idem." Odpovedal nie veľmi isto. Nechcel sa strápniť tak musel súhlasiť. Pravidlo tretie: dostať do postele.
Prehrabla som kabelku a akože som nenašla kľúče. Vždy som ich mala pri sebe. V druhej priehradke z vonkajšej časti kabelky.

"Došľaka. Zabudla som kľúče od domu. Môžme ísť k tebe?" Spýtala som sa.

"Hej, kľudne. Tak poď tade." Viedol ma. Chytila som ho za ruku a milo sa usmiala.

***

Ležala som na posteli a ťažko vydychovala. Robili sme to snáď trištvrte hodiny a polovicu z toho som musela predstierať orgazmus. Mal by na sebe zapracovať, no to mu nepoviem. Čakám kým zaspí, aby som si prehliadla jeho bydlisko a zistila jeho záujmy. Ideme totiž na štvrté pravidlo. Vyvolať túžbu chcieť viac. Zdá sa, že spí. Pre istotu som mu zamávala rukou pred očami. Dobre naozaj spí. Teraz je čas na expedíciu. Postavila som sa z postele a obliekla som si jeho tričko. Všade mal modely áut. Našťastie niečo o autách viem od otca. Je päť hodín ráno. Potichu som vošla do kuchyne, spravila ciesto na lievance. V skrinke som zalovila po javorovom sirupe a šľahačke. Všetko som to položila na tácku. Do pohára som naliala džús. Kým som dokončila raňajky, bolo niečo okolo šiestej ráno. Na stole som mu našla lístoček.

7:45 výstava veteránov v obchodnom centre.

Vzala som tácku a prebudila Luka. Pomaly rozlepil oči a spracovával informácie zo včerajšej noci.

"Preboha čo som to urobil?" Chytil sa za čelo a začal plakať.

"Hej. Prestaň. Veď urobil si správnu vec, pomstil si sa jej. Chovala sa k tebe predsa hrozne. Pozri tu máš raňajky, najedz sa a potom pôjdeme ku mne dobre?" Pohladila som ho po líci.

"Vďaka." Usmial sa milo. Och chlapče, keby si len vedel čo ťa so mnou čaká. Pomyslela som si.

"Idem sa obliecť dobre?" Naschvál som sa chrbtom otočená k nemu zohínala po svoje oblečenie. Keď som zodvihla aj svoju podprsenku, žmurkla som na neho a išla do kúpelne. Roztúžene na mňa pozeral a keby nejedol, tak by som povedala, že tie sliny mu tečú zo mňa. Obliekla som sa a zavolala Lucy. Všetky sme bývali v jednom bytovom komplexe, aby sme pomáhali jedna druhej v tom, čo robíme.

"Lucy?"

"Áno?" Zívla unavene so mobilu.

"Vyves mi po byte pár obrazov áut a na poličky daj nejaké tie modely. Veziem si domov ďalší úlovok."

"Hneď to bude." Povedala a zložila.

Nový príbeh, dúfam, že sa páči. Dávajte hviezdičky, aby som vedela, či sa oplatí pokračovať. :)