Úvod

480 58 13
                                    

5.1.2009 Snažím sa ti napísať list, ale neviem o čom by mal byť.

Dávno som ťa nevidela. Neodpovedáš na telefonáty, ale to je u teba úplne normálne. Jediné čo ma napadá, je niečo o smrti, o tom ako na sračky mám rozhádzaný život a o podobných veciach. Prečo? Sama neviem...možno je to ten démon čo ma ovplyvňuje.

6.1.2009 Povedzme si to na rovinu. Nikdy som nemala skvelý život. Ale nie je to tvoja vina. To ty si mi pomáhal. To ty si ma naučil ako zabíjať tých sráčov. To ty si ma zachránil z toho horiaceho domu, dávno pred rokmi. Ďakujem ti za to...vážne, ale radšej by som bola zdochla. Pozri, mrzí ma do akých sračiek som ťa dostala, preto odchádzam. Ďaleko. Kurva. Nemám na to.

7.1.2009 Ďakujem ti John. Bol si mi ako otec. Si pre mňa ako otec. Po tom čo môj zomrel v tom dome. Ale už sa nedokážem ovládať. Je mi jedno že si ubližujem a že chodím s obväzmi na rukách, nohách a vlastne každej časti tela, kde sa dá prerezať žila. O to nejde. Som démon. Patrím do pekla a nie k rodine, ktorá ma prijala len pre to že sú to lovci.

10.1.2009 Píšem tento list už pár dní. Myslela som, že ti to budem môcť povedať osobne, ale ty si neprišiel na moje narodeniny. Sľúbil si mi to John. Vysral si sa na mňa. Neviem či sa to k tebe dostane, ale je mi to totálne fuk. Už seriem na všetko John. Nemá cenu sa rezať, keď to aj tak nikam nevedie že? Jediný spôsob ako ma zabiť, je dýka. Ta dýka, ktorú mám vo vrecku. Nie, nezabijem sa.. Ja som ti to sľúbila.

A ja to dodržím John. Najprv nájdem svojho brata. Aj keby ma to malo stáť čokoľvek. Počuješ?

The Winchesters & Me (COMPLETED)Where stories live. Discover now