The Winchesters & Me (COMPLETED)

6. beznádej

V dverách stál Marcus. Neváhala som ani sekundu a poliala som ho svätenou vodou. Marcus sa chytil za tvár a padol na zem. Keď som už bola v druhej miestnosti, zamkla som dvere démonickou silou. Skoro som zabudla, že nejaké schopnosti vôbec mám.

Otočila som sa a videla som dobitého, zakrvácaného Deana priviazaného k stoličke. Neďaleko neho na zemi ležal Sam. Pribehla som k Deanovi a rozviazala som ho.

"Zia..." začal, no ja som ho zastavila, pretože na to teraz nebol čas.
"Porozprávame sa potom. Teraz sa musíš postarať o Sama" keď som mu to povedala, začal tušiť aké palány mám s Marcusom. Videla som na ňom, že protestuje, ale zároveň vedel, že nie je čas na hádky.

Keď sa Marcus konečne dovalil dnu, bola som tam už len ja.
"Len ty a ja? To je fér." povedal. Neprišlo mi to veľmi fér, keďže on mal moju dýku a ja som mala len zvyšok svätenej vody v nádobe.

"Tomuto hovoríš férovosť?" jeho odpoveď bola len úšklebok. Jedinou výhodou pre mňa bolo to, že akákoľvek jeho sila na mňa nefunguje. Neviem prečo to tak je, ale to ma teraz nezaujímalo. Chcela som ho zabiť. Nie len preto, že mi zabil brata, ale aj pre to, že ublížil Samovi a Deanovi.

Keď na mňa zaútočil, chcela som ho poliať zvyškom vody. Namiesto toho nádoba padla na zem a hneď za ňou aj ja. Zvalil ma na zem a dýku držal pri mojom bruchu. Onedlho som pocítila prudkú bolesť.

"Zbohom Zia" snažil sa dýku pritlačiť ešte viac. Vtedy som si spomenula na brata. Sice neviem ako ho zabil, no som presvedčená že trpel. Odhodila som ho zo seba. Doletel až k stene. Vzala som dýku a zapichla som ju rovno do jeho srdca.

Onedlho som sa snažila nájsť impalu. Bolo mi príšerne. Neviem či to bolo kôli rane, alebo kôli smútku. Zatočila sa mi hlava a videla som rozmazane. Oprela som sa o strom a po tvári mi stiekla slza. Zrazu som počula hlas.

"Zia! Zia. Noták hovor so mnou!" bolo to posledné čo som počula.

Dnes pridávam krátku časť. Je to druhá časť k tej predošlej :D
Dúfam že sa vám páči.