Keď som sa dotrmácala späť hudbu už nebolo počuť.Konečne som zaspala.Zobudila som sa oddýchnutá.No niečo mi predsa len chýbalo.v chladničke sme žiadne jedlo nemali tak som sa rozhodla,že pôjdem do pizzerie (sorry ale neviem ako sa to píše).Síce nemám ani potuchy kde nejaká je.Obliekla som si svoje nové džínsy a obľúbene tričko z ATL.Keď som vyšla na ulicu začula som ako na mňa niekto kričí."Počkaj! Kam si sa vybrala takto sama?" "Ale došiel na mňa hlad a ty čo?" Ani neviem prečo ale z jeho blízkosti som bola nervózna."Ale len tak na prechádzku." Znovu na mňa žmurkol.Naozaj by ma zaujímalo čo to znamená."Keď máš čas mohol by si mi ukázať kde je tu nejaká pizzeria lebo ja totu ešte nepoznám."Bola som taká nápadna,že som sa za to mala chuť prefackovať."Jasné prečo nie platím ja." Usmial sa.Neverila som tomu aký je ku mne milý. "Och tak to nemožem odmietnuť." Žmurkla som spolu s mojim najlepším úsmevom.
Prepáčte že táto časť je krátka ale aj tak pchybujem,že tento bullshit niekto číta keď je toľko iných skvelých fanfictions o 5SOS tak pochybujem ,že toto vôbec niekto číta.
YOU ARE READING
5 Seconds......
Random1.LOSER Ahojte volám sa Miranda Mason ale ľudia ma volajú Mira.Mám 16 rokov a žijem v USA.Všetko sa to začalo keď mi rodičia oznámili,že sa sťahujeme do Austrálie lebo otec si tam našiel prácu v Sydney.Nemohla som uveriť,že by mi niečo také spravili...
