"Je koniec Tomáš" skríkla som až tak, že to fakt musel počuť aj hluchý "dúfam že to chápeš a necháš ma žiť."
Som len fakt rada že ma nedostal do postele. S tým debilom o to prísť teda nechcem. Ako asi každé dievča si ja to svoje poprvé predstavujem romanticky ako vystrihnuté z filmu. Ách tie moje predstavy. Vlastne aj teraz predstavujem. Veď sa rozprávam sama so sebou. Bože Kristy! Rob niečo. Niesi už v poriadku.
Tomáš sa na mňa zahlaďel smutným pohľadom, ktorý zakončil psími očkami a povedal: "navždy ťa budem ľúbiť. Len toto rozhodnutie neoľutuj" Dal mi pusu na tvár, objal ma a ja som bez slova odišla. Možno to bolo trochu kruté veď stále ho ľúbim, ale tak rozhodla som sa určite správne. Aspoň v to verím.
---------------------------------------------------
"Mamí som doma. Kedy to ako odlietame? Vyprala si mi tie biele šaty čo som ti kázala? Kde je Seby? A čo môj kufor? Haloooo mamiii čo robiš? Kde si?" zavalila som mamku svojimi otazkami a ona stále nič. No ako keby sa mi unúvala odpovedať. To som až važne taka blbá, že som si myslela, že mi bude kričať odpovede cez celý dom? Božeee
"Ooh mamka tak tu si. Konečne som ťa našla. Počula si moje otázky?"
Mamka ma pozdravila milým úsmevom a povedala: o 16:30, áno vyprala, u babky na zmrzline, už ho máš v izbe, obedujem a tu." Odpovedala mi na všetky otázky, na ktoré som sa pýtala.
Uf tak to mi dalo zabrať. Musela som sa premôcť a spomenúť si na všetky otázky zaradom, na ktoré som sa pýtala. Toto mi urobila ako naschvál. PANEBOŽEEEE! Veď musim oznámiť Lodke že už niesom s Tomim.
Tuuuuut tuuuuuuut tuuuuuuut tuuuuut tuuuuuuut ..... "notak to je čistá ona. Keby som umierala tak mi to nedvihne" .... tuuuuuuut. "Okej Šarlotaaaaa ja som sa snažila to ty ma ignoruješ"
"Ja tak neznášam ba-le-nie" kričala som s nervami keď som nemohla zapnúť zips na kufri. No tak kufoor pooooď. Zapni saaa. Kufrik veď vieš že ťa mám rada a verim ti. Ty to zvládneš. Noo po-oo-oď!!! Notak tento krát si ma teda sklamal. Fakt mám niečo vybrať? Veď nemám čo. Toto je zlý sen.
"Nejako sa ti nedarí" vystrašil ma ocko spoza dverí.
"Ohh tati. Poď prosím sem. Ja si sadnem na ten kufor a ty mi potuahneš zips dobre?" nahodila som bezmocný pohľad.
"Tak pre teraz áno. Sadaj na kufor."
No ešte že ťa mám ocko. Pomyslela som si.
"Jeej ďakujem konečne sa zapol" natešene som vyhŕkla.
"Aj nabudúce slniečko" pohladil ma po vlasoch.
-----------------------------------------------
(Vitajte v Bulharsku.)Čo čo čo? Čo dopekla? Kedy a jak? Ako kde čooo? Teda mám ja hlave zmätok. Musím otvoriť oči alee moja lenivosť nadomnou vyhráva. Som lietadle? Ako som sa sem dostala? Prečo si to nepamätám? Prečo si až 10 minút po prebudení spomeniem čo som robila a zorientujem sa? Som už v tom Bulhr...... "Kristy." .. aj to sa mi snívalo? Prečo ma to vyrušilo v rozmýšlani? Prečo vždy vyhrá moja leniv..... "Kristyy" .... sníva sa mi to? .... "Kristy. Vstávaj. Sme tu. Doleteli sme" ....začinam spoznávať tento hlas.
"A kde sme doleteli?" Zmohla som sa na 4 slová.
"No sme predsta v Bulharsku. Otvor oči. Musiš sa prebrať." pohladkala ma mamka po tvári.
Okej Kristy tak poď nato. Zabojuj s lenivosťou. Držiš si palceee. Otvor oči. Hmmm tak som fakt v niečom čo vyzerá ako lietadlo. Aha, veď ja sedim pri okne. Do prdele, nespravila som si fotku na instagram ako má každý, keď leti z pohľadu pri okneee. Zasa narokom. Teraz nasleduje tá časť spomínania kedy na mňa nesmie nikto prehovoriť ani slovo. Bude trvať asi takých 6 minút a potom rodičom oznámim že už ju mám za sebou tým, že sa niečo opýtam. Hmmm aký sexi zadoček predomnou. Ten chalan je vážne kus. A čo tá černoška? Vaau ma skvelé vlasy. Hh aké zlaté dieťa. Ah preboha a toto je kto? Ježiš veď to je Sebastian. Zasa ako vždy som sa ho zľakla. Hhh zasmiala som sa.
"To už máte všetci kufre len ja nie" povedala som prekvapene. "Idem ho pohľadať tamtým smerom. Tu stojte" zasa som im dala príkaz a nejako nikdy nenamietali. Rozbehla som sa kde tu už vidim ten môj farebný kufor ktorý by neprehliadol ani slepec keď? Aaau toči sa mi hlava. Vidim same biele rovno. Biele v ľavo. Biele v pravo. Biele hore a čuduj sa svete biele aj doleee. Už sa tu začina rysovať nejaký obrys. Kto to je? Tak je to asi chalan podľa vlasov. Ano je to chlapec a riadny kus chlapa s čiernymi vlas .... "Panebožee vstávaj je ti niečo? Ja som nechcel" .... zasa bluznim? Bol to jeho hlas? Má veľmi sexi hlas... "Dievča že niesi mŕtve? Prosim otvor oči a nerob mi to!!"... dobre ja sa ich teda pokúsim otvoriť.
"No do prdele" vyhrkla som.
(Ďalšia časť v pondelok:))
