Stojím tu. Na hrane mosta, ktorý sa týči nad burácajúcou riekou. Držím sa chladného kovového zábradlia, ktoré sa mi do rúk pod silou chladu zarýva a cítim neskutočné pálenie. Bolesť momentálne omámila celé moje telo. Toľko druhov tohto hnusného pocitu sa zaborilo do môjho tela. Nevládala som dýchať. Nechcela som. Sneh pokrýval stromy a všetko navôkol. Široko ďaleko nebolo nikoho. Nebolo počuť nič. Iba moje nepravidelné hlboké dýchanie. Ľudia túto cestu veľmi nepoznali. No pre mňa to bolo miesto, kde som stretla človeka, ktorý mi zmenil život. Tu sa mi totiž pred troma rokmi pokazilo auto a Michael práve prechádzal okolo. Hneď som sa doňho zamilovala. Boli sme si tak podobní no zas tak odlišní. Bola z toho láska. Láska, ktorá ma zničí?
Stratila som dôvod prečo dýchať. Zničili ma. Aj on. Aj ona. Moje posledné dôvody môjho pobytu tu. Na tomto odpornom svete plnom svinstiev, zrady, sklamania... Už ma tu nič nedrží. Stačí krok a zbavím sa všetkého. Už ma nič nebude trápiť. A ja nebudem zaťažovať ostatných. Nikomu už neublížim a nikto neublíži mne.
Slzy mi stekali dolu po tvári a strácali sa v mojom svetríku, na ktorom len zanechali malú stopu po kvapaline. Nadýchla som sa. Rozmýšľala som nad udalosťami. Ktoré ma dostali do pozície, v ktorej som sa momentálne nachádzala.
Zobudila som sa v spálni niečo málo po 3 ráno. Mikey nespal vedľa mňa tak som usúdila, že ešte stále sa nevrátil z klubu. Bola som frustrovaná. V poslednej dobe bol so mnou menej a menej. To by sa ešte dalo napraviť keby sa nezmenilo aj jeho správanie voči mne. Vedela som, že po 3 rokoch to trochu ochladne ale nevedela som, že až tak. Bála som sa ako to s nami bude ďalej. Sedela som a očami hypnotizovala hodiny. Vzala som mobil a skúšala som sa mu dovolať. Márne. Po hodine som začala mať strach. Cítila som nepríjemný pocit. Musela som ho ísť skontrolovať. Nikdy som to nerobila ale ten pocit ma zožieral. Navliekla som na seba čierne nohavice a tričko, cez ktoré som prehodila mikinu, nazula som si čierne čižmy a vzala kľúče od auta. Nasadla som a naštartovala. Ten nepríjemný pocit ma stále sužoval a tak som si zapla Green Day-Kill The DJ, aby som sa trochu odreagovala. Zastavila som pri zadnom vchode. Nechcela som priťahovať pozornosť veď predsa som priateľka Michaela Clifforda.
Vystúpila som z auta a hneď ma zavalil dunivý zvuk, ktorý vychádzal z klubu. Zamkla som auta a vošla dnu. Svetlá a všetky tie „vône" do mňa naraz udreli a ja som len škaredo zvraštila tvár. Očami som blúdila po každom jednom boxe, po bare a hľadala Mikeyho. Asi po 15 minútach neúspešného hľadania som očami zašla na WC. A dúfala, že tam bude. Pri čakaní pred mužskými toaletami som stretla Caluma. Ten sa usmial a opýtal sa, čo tu robím. Bol už trocha opitý. Opýtala som sa ho na Michaela a on len rýchlo ušiel. Normálne mi ušiel. Nevedela som čo si mám myslieť. Nepríjemný pocit sa stupňoval a po čase som pochopila, že tam asi nie je a že možno už je doma. V tom ma ale chytil pocit na zvracanie a tak som utekala na ženské záchody. Keď som hodila tú „tyčku" do záchoda tak sa mi konečne uľavilo. No na úm mi prišlo, že už mi to mešká dobré dva týždne. Žeby som bola v tom? Nie, nie to nie je pravda. To sa občas stáva. Postavila som sa a umyla si ruky. Keď som sa chytala, že výjdem von, započula som zvuky.
„Michael!!!" ženské vzdychy a ozývali miestnosťou.
„Krič viac! Ty suka!" zreval mužský hlas a ja som hneď vedela priradiť komu patrí.
Rozplakala som sa a zošúchla som sa dole po špinavej stene. Nemohla som sa pohnúť. Bolesť ma dostala. Moje vzlyky prehlušili zvuky, ktoré tu panovali pred chvíľou.
„Čo do riti?!" zanadával a vyšiel z kabínky. Oči sa mu rozšírili a zostal stáť ako prikovaný. Ja som len dvihla hlavu a so zaslzenými očami som doňho zaryla všetku tú bolesť, sklamanie a zlosť, ktorú mi spôsobil. Zrazu sa jeho tvár zmenila. Jeho výraz zostrel a ja som sa zľakla. Podišiel ku mne, surovo ma chytil sa rameno a vydvihol na nohy.
„Čo si do riti myslíš, že tu robíš?! Už ma aj kontroluješ hej?! Krava. Vypadni hneď!" zavrčal a odsotil ma smerom k dverám. Ja som sa okamžite snažila postaviť no nešlo mi to. To ho ešte viac naštvalo a uštedril mi jednu ranu po líci. Ja som hlavou narazila o dvere a pocítila som ako sa mi z čela spúšťa krv. Okamžite som sa postavila a utekala von so slzami v očiach. Bola som zúfala. No hneď som vedela, kam pôjdem. Už som aj tušila, čo urobím.
A teraz som tu. Stojím tu a rozmýšľam, či má môj život vôbec zmysel. Nemá. Už to chápem. Z vačku som vybrala mobil a otvorila novú správu.
„Michael, neviem ako začať. Ale už viem, ako to skončiť.
Neviem kde som spravila chybu no viem, že niekde nastala.
Očividne som zlyhala ako žena. Nebola som dosť dobrá.
No ja som sa snažila. Chcela som ti dať všetko. Možno to,
Bola tá chyba. Dala by som za teba život. Dala by som celý
Svet. Ty si bol môj svet. No teraz je to už všetko jedno.
Chcem len jedno. Chcem aby si vedel, že som ťa milovala.
Milovala a vždy budem, aj napriek všetkému.
Zbohom Michael G. Cifford.
I love You. Teresa.
Dala som odoslať správu. Teraz mi zostávalo už len jediné. Zavrela som oči a poriadne sa nadýchla. Moje pery sa začali triasť, no bola som už rozhodnutá. Život bez Michaela je ako život bez kyslíka. Proste nemožný. Začala som púšťať prsty na oboch rukách. Slzy stále stekali po mojich lícach a ja som už ďalej nemohla. Nemohla som dýchať. Nie už viac nie. Tento svet ma zničil. On ma zničil. Zbohom Michael. Zbohom Svet. Zbohom Bolesť. Pustila som ruky a pocítila voľnosť. Chladný vietor sa na krátku chvíľu zakliesnil do mojich vlasov. Potom nasledoval tvrdý náraz. Cítila som silnú bolesť, ktorá však po chvíli otupila moje zmysli. Cítila som, ako môj život končí. Ako sa moja duša snaží dostať preč. Preč. Ďaleko od bolesti. TMA.
KONIEC.
Ďakujem pekne za prečítanie. Dúfam, že ste sa nenudili. :) Každý komentár alebo vote poteší. :)
Nicole. xxx
![](https://img.wattpad.com/cover/49650317-288-k128308.jpg)
YOU ARE READING
Only One Breath.
FanfictionJednodielovka :) Obsahuje pár vulgarizmov a Michael je tam no.. Si prečítajte :D Užívajte. Ďakujem za prečítanie. Nicol. xx