2.Kapitola

37 0 0
                                    

Ja a Kristína sme sa rozhodli ísť na lúku pri les, Natália šla do lesa. Nechcela som ísť na Sunshinovi do lesa bez sedla,nemám ešte takú istotu. S Kikou sme si lúku preklusali. Sunshine pekne reagoval, snažil sa pekne ísť. Potom sme nacválali. Suny bol chvílu prispatý, no trochu som ho nakopla a cválal pekne. Kika a Choco (čoko) začali tryskovať. Sunny sa za nimi tiež rozbehol tak som ho nechala. Ten krásny pocit. Potom sme potiahli uzdu a dali sme sa do kroku. Potom sme sa trochu priblížili k lesu k potôčku aby sa napili. Sunshine prestal piť, zdvihol hlavu a nastražil uši. Niečo videl. Jemne zaerdžal a zacúval. Z kríkov vybehla veverička. Sunshine sa dal na zadné. Pritisla som sa k nemu aby som nespadla, snažila som sa nespustiť oťaže. Potom začal prudko ustupovať. "ČČ..tt.. Neboj sa, to bola len veverička." Ukľudňovala som ho a hladila pritom po krku. "Prečo sa všetkého tak bojí?" Spýtala sa Kika s nechápavým pohľadom. "Asi keď bol menší, nesprávali sa k nemu pekne." Povedala som a smutne som sa na neho pozrela. "Aha tam je Natália, už pôjdeme." Povedala som a vykročili sme smerom k nej. "Tak ako bolo?" Spýtala sa a hladila Mitvu po krku. "Celkom dobre, len Suny sa zlakol veveričky." Povedala Kika. Potom sme šli domov. Slnko pražilo ... no fúkal príjemný vetrík. Cítila som aký je Suny spotený. Cestou vedla lesa sme si ich znova naklusali.....

Keď sme už boli pri jazdeckej škole, zosadli sme z koní a viedli sme ich pri stajne. Oduzdili sme ich a ostríkali sme im nohy hadicou. Poprechádzali sme sa s nimi trošku aby im nohy uschli a vyčistili sme ich. Dala som Sunnyho do boxu, no Natália s Kikou si zaviedli kone do výbehu. Sadli sme si v sedlovni. Chvíľu sme sa rozprávali, no potom sme si všimli že je 11:45 tak sme sa šli domov naobedovať............

Keď som prišla domov bolo hrobové ticho, no cítila som vôňu skvelého obeda. Otec je v robote a mamka poskakuje pri šporáku. "Sabínka!" Docupkal ku mne môj trojročný brat Jurko a objal ma. Má krátke milučké hnedé vlasy. Troška pehy a krásne modré očká. Zdvihla som ho na ruky a dala som mu pusu na líce. "Ahoj!" Pozdravila som ho a položila na zem. "Ahoj mami." Pozdravila som aj maminu, ktorá práve naberala obed. Posadali sme si a zjedli sme brokolicovú polievku. Tá najlepšia na svete. Druhé jedlo sme mali šlahané zemiaky a mäsko. Vyšla som hore do svojej izby. Zapla som si starý, kedysi dedkov počítač. "Oh.. je taký krásny.." Pomyslela som si keď som si prezerala facebook. Majk Lupík. "Čo na tomto sa páči týmto chlapcom.. Vyšpulené pery a výstrih po kolená." Zúfala som nad fotkou pyšnej Lauri zo školy. Mala tam samé komentáre tipu: Aká si dračica.. No ty si krásna, kočenáá...

Radšej som vypla internet a sadla som si na posteľ. "Zahjáme ši pekšešo?" Spýtal sa braček. Prikívla som a brat začal rozkladať pekseso. Ako vždy som ho nechala vyhrať. Je tak krásny keď sa raduje....

O pol tretej som vyrazila na kone


Summer with Sunshine (1)Where stories live. Discover now