Nechajte ma ísť!

Zmena

    Zobudila som sa na stoličke. Predne na tej, na ktorej som sedela minule. Zviazaná ako minule a na rovnakom mieste ako minule. Tento krat som sa ale nebála. Len som sa zasmiala. ,,Naozaj? Nič originálnejšie by nebolo?" zakričala som, aby madotyčný počul. Aj keď, zabudlasom, aký majú super sluch.
    Do miestnosti vošiel Trevor. Asi jediný, čo sa správal ako bežný 19-ročný sopliak. Niečo ako ja v staršom vydaní. ,,Tento krat nebudeš bojovať, však?" spýtal sa.

  V minulosti
    Konečne som mala príležitosť zaútočiť. Otočil sa mi chrbtom a tak som sa sústredila na ľad a predstavovaladi, ako mi idez končekov prstov. Už som ho skoro mala, no onsa otočil, rýchlosťou sa dostal až ku mne a pritlačil ma o stenu.
    ,,Ešte raz a zabijem ťa. Rozumela si?" spýtal sa. Ja som bez slova prikývla a spolu sme mierili doslova do pekla.

Koniec

  Odvtedy som sa nesnažila o druhý pokus. Načo? Nechcela som schytať o jeden kúsanec navyše kvôli mojej blbosti. 
   Len som sa usmiala a pokrútila hlavou. On ma odviazal a ja som sa konečne mohla ponaťahovať.
    ,,Tento krat asi nebudeš dobrá, čo?" povedal Trever s úsmevom na perách.
   ,,Podľa nálady. Ešte sa musím rozhodnúť." povedala som a zasmiala sa.
    Mal pravdu. Tento krat nechcem byť dobrá. Budem presne to, čo oni nenávidia.

Pridávamtakú dosť že kratulinkú, pretože niesú moc ohlasy. Viem, že nepridávam časti často ale na moju obhajobu, nevidím u vás moc komentov. Tie ma dokážu super povzbudiť. Inak, premýšlam aj o tom,žeto nejako ukončím za pár dlhších kapitolách. Prosím ozvyte sa nech mám do toho písania chuť :)