♪ I. ♪

134 18 1
                                    

Zamračila som sa na televíziu ktorá bola v miestnosti jediným zdrojom svetla a stisla v ruke obal od Pringles. Miestnosťou znel len nekvalitný zvuk ktorý vychádzal z reprákov telky. Zrazu začal pukať obal na čipsy v mojej ruke, ktorý som ihneď pustila na zem až nejaký jeho obsah vypadol. Chmatla som ovládač a nazúrene vypla televíziu.

5SOS... na čo sa akože hrajú? Myslia, že sú jedným z tých populárnych bandov, že dokázali... možno niečo ako Obama... alebo... Dobre, dobre to bolo hlúpe prirovnanie.

Nespokojne si pretriem tvár a vstanem bez obťažovania sa zdvíhať obal od čipsov ako tak prechádzam do kuchyne kde beriem kľúče z linky. Čas ísť, poviem si a schmatnem kľučku od vchodových dverí v kuchyni. Áno presne tak, mám vchodové dvere v kuchyni, ten čo navrhoval tento barák bol asi vyhulený.

Pred domom som odomkla svoj ojazdený Ford a nasadla do neho keďže sa mi predstava toho prechádzať celú ulicu pešky až do baru kde som na brigáde a nechať môjho miláčika ktorého som dostala na 16-ku doma nepáčila.

Ono je tomu tak, že som tak trochu nakecala mame, že som zohnala prácu u strýka mojej kamošky ktorý vlastní kvetinárstvo - lenže toto je jej druhý strýko ktorý vlastní bar a ja som chcela byť za rebela, tak som si išla vypýtať prácu za barom čepovať pivo a tak, veď to poznáte.

Takže si teraz chudera moja matka myslí, že som na ceste do kvetinárstva kde budem mať akúsi večernú šichtu alebo čo, aby som mohla pochystať veci na ďalší deň, lenže ja idem popravde do zapoteného pajzlu. Conleyová, ty si trieda.

Moja cesta vlastne nebola ani tak dlhá lebo.. povedzme si popravde, tých pár metrov som mohla ujsť aj pešky.

"Elizabeth, už ťa čakám" pozdravil - či skôr povedal namiesto pozdravu Rob, to je ten kamarátkin strýko čo to tu vlastní a vkročil do drevených dverí od toho presláveného pajzlu, ktorý nie je zas taký zlý ako vyzerá ale povedzme si narovinu, je to tu prepotenejšie ako v domove dôchodcov. Nasledovala som ho teda dovnútra a čakala, čo mi dá za prácu zatiaľ čo ma nejaký pubertálny výrostok pleskol po zadku až som sa ostro otočila no potom mi hlavou preletelo, že si na to budem musieť zvykať pokiaľ chcem nejaký osobný príjem peňazí cez tie dvojmesačné prázdniny.

"Budeš za barom s Ericom, mal by tu byť každú chvíľu. Ten tu už pracuje, takže bude vedieť čo a ako" povedal a hodil po mne čiernu utierku ktorú som chytila tesne pred tvárou a pozrela na neho spoza ňu "ale nebude tu pracovať dlho ak si nepohne" počula som ešte Robov hlas a zaznamenala jeho neskorší namručaný odchod do neznámych priestorov baru.

"F-fajn?" povedala som akony som sa rozprávala sama so sebou pričom som sa cítila... Trošku divne a neisto precupitala za bar kde bolo viac alkoholu než som mohla v život vidieť. Pre moje šťastie som nebola jedno z tých deciek ktoré by nejak zabúdalo na 'pitný režim', tým pádom som sa vyznala vo väčšine nápojov ktoré sa tu nachádzali.

"Čo si kto si?" spýtal sa mužský, prihrublý hlas. Zvesila som prst z pier a hlavou cukla do strany kde stál v čiernej košely dosť vysoký čiernovlasý týpeček, vyvoňaný a s upravenou dosti peknou tvárou, mohlo mu byť takých 25 a na menovke mal napísané | Eric |.

"Elizabeth, teší ma" povedala som mu a zažmurkala nad jeho hlúpym pohľadom. Potom akoby mu trklo, zažlo sa mu v hlave alebo ja neviem čo a krikol: "Ahá to ty si tá brigádníčka, teší ma, som Eric Simons"

Uhm, aha, ok? Prikývla som nech nie som za debila. Po chvíľke zamýšlania mi hneď trepla otázka aj keď žiadna na jeho osobu. "Tak.. čo ja budem vlastne robiť?" spýtala som sa snažiac neznieť akoby som nemala žiadnu prax aj keď tak tomu po pravde fakt bolo. Nikdy predtým som nič takéto nerobila, ešte k tomu vedla sexy barmana ktorý bude asi pútať moju pozornosť viac ako ožralý, mladší osemnácti, aj keď. Uh, ok, viem že ani mne nie je 18 ale ja mám dovolené tu byť a ak s tým niekto bude mať problém vyhodím ho z okna.

"Čepovať, obsluhovať, budeš moja tretia ruka" odvrkol a mne hneď trepla ďalšia hlúposť - tri nohy ti nestačia, musíš mať aj ruky?

Ďalšiu hodinu som si docela užívala, chodenie hore dolu a sledovanie Ericovho zadku je dobrá aktivita na zabíjanie času. Teraz sa ale dostávame do kapitoly, kedy musel Eric odísť za Robom kvôli výplate alebo akým to bohovinám a mne ostal celý bar pod palcom. Našťstie bol docela kľud - teda až na jednu situáciu.

Predstavte si to. Sedíte za barom a spokojne odpisujete na sprosté dotazy na Ask.fm keď tu zrazu sa iba tak náhodne pozriete po miestnosti nech skontrolujete situáciu a zbadáte blonďavého chalana, okolo 190 centimetrov, vyťahaná košeľa, čierne džínsy a conversky, potom sa otočí vašim smerom a vy zistíte že sa jedná o Michaela Gordona Clifforda.

Áno presne tak o toho historického pablba z tej teplučkej kapely 5-Es-Oh-Es. Teraz tak ľutujem toho, že som nechcela namiesto auta brokádu! Lietal mnou akýsi pocit - Hey, hey, Elizabeth, stojí u teba celebrita a zároveň aj Hey, hey Elizabeth, nechceš vracať?

Himaláje moje srdce zaťažili ale až vtedy keď si to rovno k baru mieril v podnapitom stave, krívavo si sadal na barovú stoličku a sledoval ma ako lev predtým než zaútočí na svoju lovnú korisť.

"Ahoj Tamara" zahvízdal. Nechápavo som na neho pozrela a pozdvihla obočie až niekam ku korienkom vlasov.

"Nie som Tamara" odfrkla som a zaťala ruky na hrudi nech dodám na dôraze. Kto by povedal, že sa tu rozprávam s celebritou A NEMÁM SKURVENÚ BROKOVNICU. Asi to o mne ešte neviete ale neznášam celebrity. Ako sa vyťahujú a postujú na Instagram fotky s kávou zo Starbucks, potom ich zdielajú bulváry a my sa máme akože posrať z toho, že pijú kávu z kaviarne ktorých mám v meste tak 50. Bŕŕ.

"Tak preč-" zastavenie na nádych spoza škytnutie "-čo to máš na menovke?" spýtal sa a nezabudol si znova škytnúť. Prevrátila som očami a tresla si dlaňou do čela. Nechceš radšej hodit selfie s odpaďákom, Michael?

"Nemám to na menovke" zavrčala som a začala sa venovať ó veľmi zaujímavému utieraniu pohárku. Ak by som nechcela peniaze na leto a nepracovala tu, táto budova sa nachádzala na desiatom poschodí minimálne, verte, že ten už by letel z okna.

"Ale máš, Tam-" škyt - znova "-Tamara" vykeckal zo seba. Bol zliaty ako duha, ako to, že som ho tu predtým nevidela? Je vôbec zákonom dovolené aby sa niekto s tak malým mozgom mohol pohybovať v podnapitom stave vo vonkajších priestranstvách mesta?

"Aby som to nezobrala a nehodila to do teba tak, že budeš mať to Tamara vytetované na xichte" vyprskla som no ten blb sa len začal smiať ako na práškoch. Ach bože neverím v teba ale dúfam, že dodáš jeho teplým spoluhráčom rozum aby ho zatvorili v baráku a už nikdy nepúšťali von, amen.

<--->

Prvá kapitola za nami bitchez. Bye. =)
Tá fotka je tam iba preto lebo je strašne cool af a s kapitolou to nemá nič spoločné.
Btw. Nečítam to po sebe tak ospravedlňte ak sú tam nejaké sračky

You've reached the end of published parts.

⏰ Last updated: Oct 26, 2015 ⏰

Add this story to your Library to get notified about new parts!

FAKE || m.g.cWhere stories live. Discover now