Life Game

4

Hodina prešla a ja som sa rozbehla k Joshovi domov. Už tam čakal aj so zapnutou telkou. Zas správy!? Bože. Dúfam že v nich bude aspoň dačo dobré.

,,Caw" povedal Josh.
,,Caw" odzdravila som mu.
,,Zas správy?" pýtala som sa ho.
,,No hej ehmm počúvaj" povedal a ja som hneď vedela, že sa to bude týkať Life game.

,,Poznáme mená a štáty. Viem už všetko. Life game započne zajtra o 0:00 keď sa súťažiaci premiestnia na hraciu plochu v špeciálnych oblekoch. Bohužiaľ o záchranu rukojmích sa bude musieť poznažiť aj Slovenka Wexidia Franková. To znamená, že medzi rukojmími je ďalšia Slovenka. Jej meno je Soňa Torová. Budeme držať Wexidii palce. Aj vo vašom meste sa bude premietať Life game zistite si....." povedala a následovne Josh vypol telku.

,,Ouuu" povedala som
,,Wex, som rád že tu ešte nie sú paparazziovia" povedal, ale všetko tým zakríkol.

Pred mojím domov sa zhrnuli autá a veľa ale vážne veľa novinárov. Hneď som vedela, že sa asi u Josha zdržím. Ale vedela som že sa tam budem tiež musieť vrátiť. Mám tam to špeciálne oblečenie.

,,To je zlé" povedala som.
,,No nevadí nerieš to teraz ideme trénovať" povedal.
,,Ehm, čo!?" pýtala som sa zdesene.
,,Čo si si myslel, že ťa tam pošlem bez toho aby si sa vôbec vedela biť a také to vecičky?" povedal.
,,Úprimne hej" povedala som a obidvaja sme sa zasmiali.

Následovne sme začali Joshov "úžasný" trénink, ktorý mi vôbec ale vôbec nešiel. Ale musela som sa vschopiť. Budem premietaná na milióny plátnach nesmiem byť za poseru. A hlavne musím niečo vydržať.

*Sony* (zas ste to nečakali :D)

Som tu už dlho a stále sa nič nedeje. Stále mi len nosia jedlo to je všetko. No dnes sa stalo niečo výnimočné. Vzali nás z izieb von na divnú chodbu s lavičkami a plátnom. V tú chvíľu prišli tý študenti. Obzerali si chodbu plnú rokojmích. Bolo nás minimálne 2000 tisíc ale mala som pocit, že ja som jediná Slovenka. Povedali nám všetko. Prečo si rozumieme, prečo tu sme, čo je to tá Life game a jej pravidlá. Povedali nám aj pravidlá, že to bude vysielané po svete včetne u nás na "chodbičke". No všetci sa rozplaki keď povedali že my sme rukojmí a je 11 ľudí, ktorý sa nás pokúsia zachrániť. No keď všetci zomrú zmorieme aj my. Potom začal čítať mená 11 ľudí ktorý to budú. Na plátne za zjavovali ich fotky. Všetci plakali lebo týto ľudia sa poznali ale len šťastlivci mali šancu takú, že pomedzi tých 11 ľudí nebude ich blízky človek. A ja som to šťastie nemala.

,,Wexidia Franková" povedal jeden z nich a na plátne sa zajvila jej fotka.

Začala som silne plakať a nejaké dievčatá na utešovali ale márne. Doúfala som v jediné. Nech to prežije.

Ták dúfam, že dosť dlhá. Ak sa vám časť páčila dajte vote alebo koment. Nezabudnite si prečítať môj druhý príbeh Utubering girl.
Lola