#JustWriteIt #Horror - Halloween

Precitnutie

S trhnutím som sa prebrala. Prudko som sa posadila na posteli a snažila som sa lapiť dych. Bola som spotená ako myš a celé telo sa mi nekontrolovateľne triaslo. Uvedomila som si, kde som. Nahmatala som telo vedľa seba. Vydýchla som si od úľavy.

„Claire," zamrmlal Michael z polospánku. Chodili sme spolu už takmer tri mesiace a dnes, na halloween u mňa prvýkrát prespal. Zatriasla som ním silnejšie, ako bolo potrebné, ale chcela som, aby sa zobudil.

Okamžite sa posadil. „Čo sa deje?" Spýtal sa a päsťami si pretieral oči.

„Mala som zlý sen," odvetila som.

Vzdychol si. „A o čom sa ti snívalo?"

„Presťahovala som sa s našimi s nejakej dediny sem do mesta. V škole ma nikto nemal rád, len jeden chalan sa so mnou bavil. Ale bol divný, niečo v ňom driemalo, nejaká príšera. Nakoniec sa mi s tým sám priznal. Išli sme spolu na halloweenskú párty. A tam... sa premenil a všetkých vraždil. Trhal ich na kusy. Utiekla som domov, ale on si ma tam našiel. Zavraždil aj moju rodinu a potom mňa," Rozpovedala som mu v skratke svoj sen.

„Nespomínala si mi, že podobný sen sa ti sníva každý halloween?" Spýtal sa Michael, zatiaľ neschopný súvisle rozmýšľať.

„Áno, sníva. Ale nechápem prečo," na chvíľu som sa zamyslela. Stále som zo seba nemohla striasť strach a nepríjemný pocit z toho sna. Takýto nechutný a reálny ešte nebol.

Pichlo ma v žalúdku. Strhla som sa a ruku som si priložila na brucho. Okamžite sa mi v mysli vybavila spomienka na moju smrť.

Potriasla som hlavou, aby som sen vyhnala z hlavy a ľahla som si. Michael sa na mňa prevalil a zatlačil ma do mäkkého matraca na posteli. Pobozkal ma.

„Bol to len sen. Nič to nie je," odmlčal sa a znova ma pobozkal. Jemnejšie, ale zároveň nástojčivejšie. Veľmi sa mi páčil. Bol vysoký s telom perfektne vypracovaným, blond vlasy mu postávali do všetkých strán a modré oči sa mi zabodávali až do duše. Nebola som si však istá, či ho ľúbim. „Možno sa ti sníval len raz, keď si bola menšia a odvtedy sa každý rok bojíš, že sa bude znova, preto sa ti aj sníva. Iba si to vsugeruješ do hlavy."

Prikývla som a tentoraz som ho pobozkala ja. Nohy som mu omotala okolo jeho nôh a ruky okolo jeho krku. Bola som veľmi vzrušená. Na chvíľu som odtrhla pohľad od jeho nahého tela a pozrela som sa na hodinky na nočnom stolíku. Pol siedmej ráno. Už netreba spať.

Na obed sme spolu išli do mesta. Minulý týždeň sa mi nemohol venovať, pretože mal tréning, onedlho mali futbalový zápas, ale sľúbil mi, že mi to cez víkend vynahradí. Piatok sme celý strávili v posteli a pozerali horory a komédie a robili ešte niečo iné, o čom netreba hovoriť a na dnes mi sľúbil nákupy. Vedela som, že si toho moc nekúpim, ale aj tak som nadšene súhlasila.

Najskôr sme sa naobedovali v reštaurácii a potom sme vyrazili do obchodného centra. Postupne sme prešli všetky obchodíky s oblečením aj s kozmetikou a Michael mi chcel kúpiť všetko, na čom mi spočinul zrak. Ja som však všetko nechcela, preto som teraz v rukách niesla jedinú tašku s červeným tielkom a červenou súpravou spodnej bielizne. Zostával nám posledný obchod.

Butik s pánskym aj dámskym oblečením bol veľmi drahý, ale rozhodli sme sa, že sa tam zájdeme pozrieť. Teda, ja som sa rozhodla. Niečo ma tam neskutočne ťahalo a chcela som vedieť, čo to je. Michaelovi nezostávalo nič iné, iba sa mi prispôsobiť.

Okamžite som pristúpila k stojanu s hodvábnymi šatkami a Michael zamieril do oddelenia so športovým oblečením.

Chvíľu som rukami prechádzala po jemnej látke, keď som zacítila mravčenie na chrbte. Vlasy na zátylku sa mi stavali dupkom. Otočila som sa a...

Prekrásne zelené oči sa na mňa upierali, ako keby si navždy snažili do pamäte vryť moju podobu. Pehy okolo očí boli viditeľné aj na diaľku a plné pery sa jemne usmievali, ako keby si to ani neuvedomovali. Šatky som nechala šatkami a zamierila som k nemu.

„Ahoj, Claire," oslovil ma.

„Ahoj, Mitchel," odzdravila som. A hodila som sa mu okolo krku.

„Mrzí ma to," zašepkal mi to ucha.

Potichu som sa zasmiala. „Teraz si ma zabil prvýkrát," poznamenala som. Snívalo sa mi o ňom celé roky, vždy na halloween a ak mám pravdu povedať, na ten sen som sa tešila celý rok. V ostatných snoch sme sa zoznámili, rozprávali sa spolu a on mi prezradil svoje tajomstvo. A ja som mu vždy verila. Démon sa v nich však nikdy neukázal. Až na tento posledný sen, kedy ma rovno zabil. Ale všetko zmenil. Bol to znak, že sa stretneme a varovanie, na čo si mám dávať pozor. Pochopila som to až teraz, ale o to išlo. Keby som ho hľadala, nestretli by sme sa. Vedela som to. Bola som si tým úplne istá.

„Nabudúce zostanem vo svojej izbe," ubezpečil ma.

Odtiahla som sa od neho a usmiala som sa. Zadíval sa mi do očí a potom sme sa pobozkali. Pred všetkými. Pred zákazníkmi. Pred predavačkami. Pred Michaelom. Bol to najkrajší bozk v mojom živote. A nevyrovnal sa ani tomu snovému.

Táto kapitola je trošku kratšia, keďže to je niečo ako epilóg. Dúfam, že sa vám príbeh páčil. :)