ChocolateThunder: Cítil si sa už niekedy ako plastová taška?
Born2Pizza: Bežne, ver mi. A ty?
ChocolateThunder: Raz. Keď som mala 5 rokov a mama ma zabudla v Supermarkete.
Born2Pizza: Oh...a čo sa stalo potom? Cítim ďalšiu Life - Story.
ChocolateThunder: To to až tak smrdí?
Born2Pizza: Píš.
ChocolateThunder: Ach, fajn. Proste som si sadla k regálu s čokoládami (kam inam? :D) a začala plakať/revať. Pár ľudí sa aj za mnou otočilo ale nerobili si tažkú hlavu. Neskôr ku mne prišiel jeden z pracovníkov Supermarketu a opýtal sa čo mi je. No ja som sa na miesto odpovede, vysmrkala do jeho rukáva. Nakoniec som mu nejako povedala že mama ma tu pravdepodobne zabudla. Jedna upratovačka ma spoznala, keďže bola mamina kamarátka a zavolala jej. Keď sme sa jej opýtali že či si nevšimla že nie som s ňou, akurát povedala že jej bolo nejaké čudné že som tak ticho...koniec Life - Story.
Born2Pizza: To bolo....eh...smutné.
ChocolateThunder: No hej.
Born2Pizza: Ty máš strašnú smolu, Čok.
ChocolateThunder: Pravda.
Na obr. Krájačka Zeleru ♥
