,,Dobré ráno! Vaša jasnosť"....
Hm..tieto slová počúvam každý deň. Každý deň si musím plniť povinnosti. A čo to vlastne jasnosť je? Je to len obyčajné slovo ktoré počúvam každý deň asi 20 krát....Áno je to tak. Som princezná. Som princezná Amanda z rodu Gërechovcov. Nemám krv smrteľníka (i keď tak či tak zomrem). Každý deň musím počúvať rozkazy od môjho ustarosteného otca ktorý si myslí že jeho názor na život je správny. Nemám žiadnych kamarátov. Len sesternicu Kate ktorá býva v Paríži. Ona nemá kráľovskú krv ako ja. Žije si svoj život. Podľa svojich pravidiel! Nie podla kadejakých tradícii (ako ja -_-) ....
A tak si mi tu zostal len ty! Môj tajný denník. Len tebe môžem povedať o mojích starostiach,pocitoch, zúfalstvách a proste o mojom prekliatom živote. Sama seba nenávidím za to že som sa narodila práve do kráľovskej rodiny. Žijem v Lichtenštajku (dosť malá krajina) s mojím otcom a starším bratom-následníkom trónu. Ja nikdy nebudem nástupca trónu. Už len kôli tomu že som Žena. A som za to aj vďačná....ale potom prečo musím plniť také nepodstatné veci? Čo je dobré na tom že sa každý pondelok,stredu a piatok musím zúčastniť kráľovskej večere vo vedľajších kráľovstvách? Mne to príde zbytočné.
No ale speť ku mne.
Informácie:
Meno:Amanda Gërech
Vek:15
Opis života:Stále zavretá v paláci (skrátka nudný život.)
Tak veľmi by som chcela mať život ako iné dievčatá. Čo len na deň si to s niekým vymeniť. Ou zajtrá mám konečne 16! Čas vybrať si strednú školu(aj keď viem že mi ju vyberie otec) no aspoň sa spoznám z novými ľudmi. Želám si ísť niekde teda čo najdalej od domu. Skúsiť si ten život aký ja pravdepodobne nikdy mať nebudem :/. Otec sa o mňa stále bojí,napomína a vedie ma na ''dobrè cestičky".
Aspoň si mi tu ostal ty!
A čo je to vlastne denník?
Sama neviem....
........ ........ ........ ........ ........
No nič. ,,Tak, prinesiem vám raňajky vaša jasnosť. Chcete kávu alebo čaj? Dnesbudete musieť ísť navštíviť detský domov presne 5 km od nášho paláca. Pomôžem vám vstať?"
,,Tak už stop!!"zvrieskla som, až tak že som jej schmatla z tácky čaj.(Áno až tak som zakričala že som sa musela napiť)....
Vstala som,vošla som ako zombie do slova ako zombie do kúpelne. Dnes som kašľala na to že som ,,princezná" ups.....to princezná som povedala na hlas -_- .....Rita(teda moja slúžka) si bude o mne myslieť že som psychicky narušený človek. No nie že by som nebola.................................no a čo?
Tak každému občas šibe nie?
A späť ku mne!
No ako som už vošla do kúpelne
osprchovala som sa,vyčistila som si zuby,a vlasy som si vyčesala do chvosta. Zvyčajne si make up nedávam len na nejaké príležitosti. Zhodila som zo seba mega nočnú košeľu->veľkosť asi XXXXXXXXXXL.(vôbec nezveličujem). No a oblekla som si bežový sveter a jeansy. K tomu moje fakt sexy biele zajačikovské papuče.Dnes neplánujem ísť nikam! No aj keď mám podľa plánov ísť navštíviť nemocnicu, detský domov, a ešte rozdávať kvety našim zamestnancom.
No smola!!!! Nejdem nikam.
Keď som vyšla z mojich izieb (áno nemám len jednu izbu) skľzla som sa po dlhom,zakrútenom zábradlí. Bola som dole asi za 1 sekundu, čo môj členok očividne neprežil.
,,Auu"! Skrýkla som....
Otec už bol v jedálenskej miestnosti...(presne tak, my nemáme obyčajnú jedáleň). Prišla som k nemu. On ma už chcel na čelo pobozkať ale ja som sa odsunula a presadla som si o stoličku ďalej. Neviem aký to malo význam. Ani otcovi som nedokázala odpustiť jeho kráľovskú krv!! To som sa nemohla narodiť v normálnej rodine?
,,Stalo sa dačo Ami?"spýtal sa ma ježne.
(Ami je moja prezývka....čo vám už asi doplo.)
Ja som nemala chuť kdpovedať mu. A nie len preto že momentálne mám chuť iba na raňajky. Celé raňajky som bola ticho,a potom aj otec....(asi mu doplo že nemá to so mnou význam.) Po raňajkách som sa išla trochu prejsť po našej mega záhrade s mojím psom menom Iggy. Milujem toho psa a on miluje mňa (podľa všetkého je to tak.) Behala som po záhrade....ale nie v papučiach. Ou ,,Niee" tresla som sa po čele rukou. Môj pes (celý od blata) vošiel dnu. Hm...vošla som aj ja (nečakane) a po celej predsieni boli jeho labky. Tak som išla po stopách...asi po čom inom? A doviedli ma do kuchyne. Personál ma mal rád a aj ja ich :-). Povedali že sa o psa postarajú. (No proste ho očistia). Keď už som bola na 12.poschodí.....(izbu mám na 32. poschodí.... ) tak som začula môjho otca ako sa zhovára v s mojou sekretárkou o:
,,Nechápem to! Nechápem čo sa s ňou robí. "
,,Vaša výsosť je v takom veku. Nič s tým nenarobíte"
,,Dnes pri raňajká som sa jej chcel spýtať na akú strednú chce ísť....dokonca aj predvčerom a aj predpred včerom."
Ja som z poza rohu vykúkala a ako som ho počúvala tak mi proste jednoducho spadla sánka(ale nemyslím sánky s ktorými sa možno práve ty sánkuješ).
,,Ale musí to skončiť!!
Ja nebudem čakať!
Vybereme jej čo najlepšiu strednú odbornú akadémiu pre princezné. Ona sa správa akoby bola nejaké dievča z Ameriky".
Ako som to počula stekali mi slzy po tvári. Bola som zaskočená a znechutená tým všetkým čo som počula...Bola som napokraji zúfalstva. Už zase! ...vošla som do svojej izby č. 1 a zvalila som sa na posteľ....už som nevládala ani stáť. Keď už som sa konečne upokojila zavolal som sesternici Kate. Všetko som jej povedala. A preto že je o dva roky staršia,vedela mi povedať ako tam je....sama tam chodí. Ako o tom rozprávala znelo to dosť dobre ale v mojej fantázii--strach a hrôza zároveň. ,,Tak to som pokašlala" znova som sa hodila na posteľ...(no a ? Milujem svoje postele).
O týždeň mi to otec oznámil a prikázal mi aby som sa zbalila. Nejako som sa ani nebránila lebo viem že to nemá s otcom zmysel.
Otec ma bol vyprevadiť na letisko..... a dal mi dvoch osobných strážcov...zvyčajne mi dáva 3 strážcov...asi sa tam o mňa postarajú. Zbohom✋
Tak už som v lietadle a sedím pri okne. Pozerala som sa na náš palác a bola som aj celkom rada že ho neuvidím dosť dlho. Ale aký to má význam? Však idem zas do paláca :/.....
Oki tak toto je prvá časť tejto knihy :-) snáď sa vám páči....srry za chyby ak tam sú :-)
Viki :)
