Ďalší deň nám dali voľno lebo robili niaké práce na chodníku. Zavolala som kamarátke Melise. Zdvihla mi to. Volali sme spolu asi 3 hodiny. Potom sa mi vybil kredit. Povedala mi že idú na dovolenku do niakej dediny do hôr. Keď mi povedala názov tej dediny skoro som omdlela. Bola to tá dedina v ktorej teraz bývam. Nepovedala som jej to a namiesto toho som sa jej opýtala v akom hoteli budú. Ona mi povedala že zatiaľ ubytovanie nemajú. Ja som jej pocedala nech chvýľu počká. Zatiaľ som sa opýtala mamy či by nemohli bývať u nás. Potom som prišla späť ku telefónu. Potom som jej povedala že v tej dedine bývam. Ona neverila vlastným ušiam. Povedala som jej že som sa mamy opýtala či by nemohli bývať u mňa doma. Ona sa opýtala svojej mamy a tá s tým súhlasila. Tak sme sa strašne tešili. Skončili sme telefonát a ja som vyskakovala od radosti. Ešte že máme celé 2 týždne voľno. Strašne sa teším.
YOU ARE READING
Príchod nemusí byť vždy zlý
RandomJa som Elisa. Ľudia ma niekedy volajú aj El.Toto je príbeh o mojom živote.