Spomienky, moje večné dilema. Tie Trixine sú samozrejme dokonalé, plné zvratov a ľúbostných okamihov. Áno, kniha bude skvelá. Čo si to vlastne namýšľam, ona je dokonalá, nie tá kniha! Niekedy mám pocit, že s tými spismi skončím, ale potom si vždy spomeniem na to, koľko som tomu venovala času a zlé myšlienky sa pominú. Predsa len, idem si za svojím snom nie?
..."ale Brey.. No tak tá kabelka je predsa krásna!"..
Btw. V škole
"..ty ho len využívaš! Na peniaze! Vôbec ho nemáš rada, nezahrávaj s tak s jeho citmi!! "
"Čo ťa do toho? A vôbec, ty sa teraz zastávaš Breda? Ja som vedela, že tu niečo nesedí! "
"Čo to trepeš? Si už úplne sprostá? Vážne si myslíš, že s takým magorom by som si začínala? "
"Neurážaj ho, dobre? Nestaraj sa mi do života, už ťa nikdy nechcem vidieť! Nevyhladávaj ma! "
"Ale ja musím nechápeš? Nič nechápeš! Píšem o tebe knihu ty naivka!"
"Čo že robíš? Veď ty nevieš písať, si len slabá, bojíš sa, že nebudeš mať priateľov. Okrem mňa nikoho nepoznáš! "
Bum. Plesk. Vážne som zlomila Trixie nos? Ó, ako teraz bude chodiť po móle?
Bum. Tresk. Nič som už nevnímala, videla som len to, ako padám na našu studenú dlažbu v šatni. Nevnímam?
Otras mozgu? Húkačka sanitky, hlasy čo sa ospravedlňujú.
YOU ARE READING
Hlavne nenápadne, však Anastasia?
Random"Vlny života nikdy nebudeme môcť skrotiť, ale môžeme sa na nich naučiť surfovať."
