Unknown » j.m. [DOKONČENÉ]

f o u r

Moje srdce vynechalo jeden úder.

Moje nohy boli akoby prilepené k podlahe, nemohla som sa pohnúť z miesta.

Ruky sa mi triasli, dýchala som nepravidelne.

Nobody POV's: 

Mladé žieňa sa z toľkého stresu zosypala na zem ako domček z karát.  

Čo má robiť s neznámym? Pýta sa samej seba. Ako môže byť niekto tak bez ohľaduplný.

Chce ju mať iba on. 

Vedel, že ju vyľakal. Utiekol preč. Preč zo života Keiri Lynn Hopkins..

Prešiel týždeň, dva, mesiac, no on sa stále neozval.. 

Nechcel jej ubližovať.. 

Keira POV's: 

Bola som šťastná alebo smutná, že mi už nenapísal? 

Neviem, aké sú moje pocity. Nevyznám sa sama v sebe. 

Chýbajú mi tie dni, keď sa o mňa aspoň niekto zaujímal a písal mi SMS-ky, i keď v inom zmysle. No nechýbajú mi tie dni, kedy som sa bála výjsť z domu. 

Telefón vydal zvuk, ktorý som už mesiac nepočula. Je to znovu on?

Neznáme: Ahoj mačiatko. Chýbal som ti? ;)

Ja: Ty? Tak to si potom riadne hlúpy, ak sa ma opýtaš takúto otázku.

Klamala som sama sebe. Možno mi chýbal, možno nie. 

Neznáme: Nezabúdaj, že ťa vidím :*

Vonku padal biely ligotavý sneh a ja som zase tupo pozerala do telefónu a bála sa. 

Sledovala som rôzne obrazce na okne, ktoré vytvoril mráz. Boli tak fascinujúce. 

No zrazu všetko pekné zmizlo a ja som znovu pocítila strach a úzkosť. 

Na okne sa totižto objavilo moje meno..

XXX

Bože :O 

Ja som nenormálne šťastná! Pre boha! Na tomto príbehu je 1.000 čitateľov :O Ja som dostala mŕtvicu preboha! A tie komentáre! Bože vy ste ma tak nehorázne potešili <3

Tak, dajte mi nejaké návrhy, čo by ste chceli za 1.000 čitateľov :))

Dúfam, že sa vám táto časť páčila :) Ja viem, že je strašne krátka, ale ja fakt nemám nápady.. ďalšie výhovorky, bože Nikola -_- Snažím sa písať no nejde mi to.. Je to hrozné a fakt krátke! Takúto krátku časť som nenapísala nikdy! Budem sa snažiť písať dlhšie, sľubujem :)) 

Dúfam, že ste to ešte neprestali čítať .. :/ :) 

Ospravedlňujem sa za chyby :)) 

-I love you to the moon and back :*