Z Erkom zme zodvihli kmeň stromu asi 4 metre vysoký . Chvíľu sme išli smerom k táboru . Stany boli pod obrovským šikmým obdlžnikovím balvanom . Za opaskom z lana som mal nôž a Erko mal tatiež . Tábor sme postavili už včera ale palisádu ako ochranu pred zvieratami sme začali stavať asi pred ôsmimi hodinami . Bola to tažká práca . Každý kmeň mi drtil rameno . Ale keď už o tomto rozprávam možno by vás zaujalo , čo sa stalo potom čo sme sa rozdelili .
Asi 13 hodín sme strávili cestovaním popri pobreží . Na chrbte som mal veľký batoh plný zbraní . Kosti na chrbte mi drtilo pod váhou tažkých zbraní . Bol som pri konci skupiny . Kráčali sme po úzkom skalnom chodníčku . Zrazu sa v predu ozval vykrik a potom tlmené dopadnutie .
,, Prestante panikáriť , je mrtvy už mu nepomôžete ." Pomali sa skupina začala posúvať vpred . Keď som bol na miesťe pozrel som dolú do asi 30 metrovej hĺbky . Jeho tvár bola chladná . Po okolí dopadu bola rozstriekaná krv . Spomenul som si na Adda . Pokračoval som ďalej . Letmo som sa ešte raz pozrel na miesto chlapcovej smrti . Telo tam už
nebolo ! Zužili sa mi zreničky a oblial ma studený pot . Nasucho som preglgol a pokračoval ďalej .
Keď sme sa večer utáborili , rozložili sme oheň a pripravili deky . ,, Dnes hliadkujete vy ." Povedal SS a my z Erkom sme sa posadili . Noc bola dlhá a okolie bolo tajomné . V jednom momente som myslel že som vydel oči medzi kríkmi naokolo . Pevnejšie som zovrel nôž a začal som pociťovať strach . Potili sa mi dlane ale udržiaval som chladnú hlavu . Vedel som že ak je to čokoľvek musím byť pripravený . Nad ránom oči zmizli a ja som si chvíľu mohol odýchnuť . Erko prespal celú noc z loveckou puškou v ruke . Usmial som sa a začali sme budiť tábor . Po asi desiatich minútach sme boli pripravený odísť . Každú chvíľu som sa obzeral lebo som mal pocit že nás niekdo sleduje . Keď som počul hociaký šuchot alebo prasknúť vetvičku siahol som po noži . Nevedeli sme čo hľadáme ale len čo sme zbadali tú skalu vedeli sme že to je ono . Rozložili sme stany asi takto :
▲ ▲ ▲= Stan (max 4 osoby )
▲ ▲ ººº= Hlavný stan ( 15 osôob )
▲ ▲
▲ ▲
ººº
Zlepšilo mi náladu keď sme mohli konečne ľahnúť a spať .
No a toto sa udialo za ten čas čo sme sa rozišli z Nickom . Práve sme strčili kládu na určené miesto a zdvihli . Erkove svaly sa napli a bolo vydno jeho vyrisovanú postavu . Trénoval už od dvanástich ale nikdy sa nechválil .
Pousmial som sa keď sme to dokončili lebo čas strávený nad tým sme nepremrhali . Práve bol západ slnka . Vyliezol som na kameň vedľa mora . Usmial som sa na Magdu ktorá si sadla vedľa mňa . Chvíľu sme boli obaja ticho ale nakoniec prehovorila .
,, Myslíš že nás zachránia ?" ,, Jasne !"
Vyhrkol som ale potom som dodal
,, Teda , moc tomu neverím ." Zrazu na nás niekdo zakričal . ,, Hej vy hrdličky , pohnite , máme poradu !" Zoskočil som z kameňa a podal Magde ruku . Vošli sme do tábora . Okolo ohniska boli brvná a sedelo tam niekoľko deciek . Vošiel som do hlavného stanu a posadil sa na prenosnú stoličku . Za provizórnim stolom sedeli SS , Nate, Kenny , Rose a v kúte sedel Erko .
,, Takže začneme , podľa Natea sa nachádzame niekde tu ." ukázal na mapu . ,, Pretože nemáme tušenie či tu okrem nás ešte niekdo je , rozhodneme sa podniknúť výpravu do vnútrozemia . Nezabudajte však zapisovať kam idete a v žiadnom prípade sa nepúštajte do konfliktov z ničím na čo narazíte . Zajtra vás Nate rozdelí do skupín . Odchod !" Postavili sme sa a odišli . Bol som ochromený myšlienkami a tak som si sadol ku ohňu a rozmýšlal . Ani som sa nenazdal a už bolo ráno . Všetci sme sa postavili do radu . Dokopy nás bolo takmer štyridsať . Nate začal čítať mená a postupne sa utvorovali trojčlenné skupiny . Zrazu prečítal moje meno . Stuhol som ale keď za ním dodal Erko uvolnil som sa . Bolo mi jedno kdo bude tretí . Zrazu natan povedal tretie meno a k nám dobehla Rose . Jej lieskovo orieškove vlasy sa zaleskli na slnku . ,, Nazdar !" Usmial sa na ňu Erko . Ja som len stál a sledoval jašteričku ako sa pokúša zvládnuť súboj z stonožkou . Potom Nate zahlásil ,, Rozdelte si trasy . Očakávame vás zajtra tu ." Zakričal na tábor a začali sme s baliť . Erko schmatol svoju brokovnicu a Rose si zobrala len nôž . V ruke som držal glock a za opasok z lana som si zastrčil nôž . ,, Vyrážame ." Povedal som potichu a vyliezli sme zo stanu . Pred východom z tábora som zbadal Magdu . Bola v skupine z dvoma chlapcami . Venoval som jej letmí pohľad predtým než sme odyšli . Bežali sme dobrú chvíľu až kým sme neboli dostatočne ďaleko od tábora . Tam sme zmiernili tempo ale neprestali sme sa pohybovať . Bez zásob sme sa mohli k lietadlu ( áno tam sme mali namierené ) dostať za zhruba 4-6 hodín . Pokračovali sme ešte dlho takýmto pohybom ale nakoniec sme spomalili na chôdzu . Cestu od lietadla Nate zapisoval takže sme sa po pár hodinách dostali na miesto . Len čo som uvidel lietadlo zmocnil sa ma čudný pocit . Erko si z chrbta zložil brokovnicu a pomali sme sa začali približovať . Rose vytiahla nôž a netrpezlivo ho otáčala v rukách . Odistil som glock a pripravil sa na všetko . Na strome niečo vyselo . Dobre bol to niekdo . Najprv som netušil o čo ide ale keď som to zbadal takmer som to nerozdýchal . Vo výške cca 5 metrov vyselo telo chlapca ktorý mal rozrazané brucho . Z brucha vytrčalo črevo ktoré mal obmotané okolo krku a zaviazané o strom . Telo bolo v miernom rozklade ale pach hniloby bol neznesitelný . Otočil som sa a pozrel smerom k lietadlu . Vyzeralo prázdne . Letmo som nakukol dnu . Áno , mal som pravdu bolo prázdne . Okolo mojich nôh sa leskla cestička rudej tekutiny . Vystrašene som sa obzrel keď na mňa zavolal Erko . Ukázal na otlačok bosej nohy v blate . Rozhliadol som sa po okolí . Tie otlačky boli všade . Rozbehli sme sa naspäť k táboru . Boleli ma nohy a pľúca mi šlo rozdrapiť od nedostatku kyslika . Bežali sme asi pätnásť minút vkuse . Dalšie dve hodiny sme chôdzou išli podla mapy . Sadli sme si na zem a Erko začal trhať bobuľky z okolitých kríkov . Netušil som že to sú čučoriedky lebo na ne boli príliš veľké . Ale opak bol pravdou a ja som si musel zvyknúť na nadmerne velké čučoriedky . Tesne pred zotmením sme dorazili do tábora . Ohlásili sme čo sme vydeli a Nate s nam chcel súrne hovoriť .
,, Ehm ... tým ktorý išiel na západ sa stratil . A tým že tu niesme sami očakávam že už sú mrtvý ." Počkať v tom týme predsa bola Magda . Schmatol som nôž a zabodol som ho do stola . ,, Poďme ich hľadať !" Nate sa pousmial a povedal ,, Dobre ale naj ..."
Vybehol som z tábora do tmy . Za mnou bežala Rose , Erko , Kenny , SS a Jake ...
- Pokračovanie v ďalšej kapitole . Ďakujem za podporu . Možno teraz budem mať istú dobu problém vydávať ale budem sa snažiť ako to len pôjde ... Ak sa vám príbeh páčil zanechajte ☆ a Com . :D
YOU ARE READING
SURVIVAL
Fantasy- Niečo zahučalo . Bolo to ako keby sa trhali veľké železné pláty . V lietadle zavládla panika ... - Napínavý príbeh skupiny spolužiakov ktorých cielom je zvládnuť drsný život na ostrove plnom kanibalov , pokial nepríde pomoc ...
