Moje meno je Jessie. Mám 15 rokov(zachvilu 16). Bývam s rodičmi a mladšou sestričkou.Volá sa Beth a má len 2 roky. Väčšinou ju strážim ja.
Dom máme veľký aj so záhradou.
Otca nedávno vyhodili z práce a on od vtedy začal piť. Mama sa snaží pracovať ako sa len dá, aby sme v našom dome mohli zostať.
Čo sa týka školy, zajtra pôjdem prvý raz do strednej školy. Budem praváčka na strednej!! Neviem sa dočkať. Rada sa učím, všetky ročníky na základnej som prešla na jednotkách a pár dvoják.
"Dobré ráno Jessie, mohla by si prosím postrážiť Beth? Musím ísť do práce. "
"Mami veď je nedeľa, máš mať voľno."
"Ja viem zlatko, ale musím tam ísť. "
Beth mi položila ku mne na posteľ, dala mi pusu na vlasy a odišla. Ach zase budem tráviť celú nedeľu sama, iba s Beth. Vstala som z postele a hneď som si zamierila do kúpeľne. Tam som si dala rýchlu sprchu, umyla zuby, spravila si každodennú rutinu a išla po Beth. Beth mi zaspala na posteli, tak som ju prikryla a odišla z izby. Pred dverami ma čakala Sam. Je to môj chlpatý maznáčik, mačiatko. Má 3 mesiace. Pohľadkala som ju a odišla do kuchyne. V kuchyni nikto nebol.
"Je niekto doma?!"
Zakričala som no nikto sa mi neozval. Zase sama doma.
Spravila som si raňajky a zobrala som si to do izby. Beth ešte furt spala. Potichu som si sadla k nej na posteľ, zapla si potichu telku a raňajkovala som v posteli. Neskôr ku mne prišla aj Sam. Dojedla som a položila som si ju na brucho a hladkala ju. Rada ju rozmaznávam.
Beth sa už zobudila. Išla som s ňou jej urobiť mlieko. Sadla som si na gauč, ona prišla zamnou aj s fľaškou plné mlieka, oprela sa o mňa a pomaličky jedla. Nevedela som čo mám robiť tak som si zapla telku. Nakoniec som nejak zaspala.
"Chodíš každý deň domov ožratý a ani sa nepostaráš o rodinu! Všetko je tu na mne! Už som unavená! "
"Ja ... ja nemôžem za to že ma vyhodili."
"Nebudem tu s tebou tráviť čas! "
Zobudila som sa na hádku rodičov. Otec bol zase opitý. Nikdy sa takto nehádali. Mama ku mne prišla a zistila že už nespím.
"Zlatko ty, ty si to všetko počula?"
"Bohužiaľ áno, musíte sa takto hádať? "
"Ja, ja ani neviem, vidíš aký je. "
Mama sklonila hlavu a začala plakať. Začala som ju hľadkať po chrbte aby sa upokojila.
"Beth ste zobrali? "
"O Beth si sa starala ty, Jess. "
"Áno ale ona predtým ako som zaspala, bola pri mne. "
Zasekli sme sa nad tým kde je Beth. Myslela som si že ju zobrala mama.
"Asi ho zabijem!! "
Postavila sa mama z gauču a zamierila si k otcovi. Nechala som ju, aj keď mi vadilo že sa hádajú. Ja som si zamierila do izby Beth.
"Beth?? "
Beth sa hrala na koberci. Bola tu sama. Spýtala som sa jej či vyšla do svojej izby sama, ona len prikývla. Zobrala som si ju na ruky a išla za rodičmi, aby sa nehádali, aby mama vedela že hore vyšla sama. Beth som položila a otvorila dvere na spálni. Videla som mamu na zemi s krvavým nosom.
"Mami!?"
Utekala som k nej a podala jej vreckovku. Beth som zakričala nech odíde. Otca som sa snažila upokojiť no on do mňa silou strčil a ja som spadla. Videla som ako sa blíži k mame a chce ju začať kopať. Vystrela som ruku aj dlaň pred seba, aby to nerobil, no stalo sa niečo, niečo divné. Nikto sa nehýbal. Iba ja. Kukla som sa na hodiny, stáli, kukla som sa na otca, aj on stál. Ako keby som zastavila čas. Už to netrvalo dlho a otec kopol do mamy. Hneď som ho od nej odstrčila a pomohla mame vstať. Odišli sme z izby a mamu som odprevadila k Beth. Bolo mi to ľúto no nemala som čas to riešiť. No skôr som to riešiť nechcela. Išla som do svojej izby a začala sa chystať do školy.
Pri chystaní som si spomenula na vystretú ruku. Vážne som zastavila čas? Alebo to boli len halucinácie? Pravdepodobne halucinácie, určite by som nemala nejaké "super schopnosti". Nad tou témou som už ani nepomyslela. Dochystala som pár vecí do školy. Predsa to ide byť prvý deň, tak si nemusím skoro nič nosiť. Išla som mame povedať dobrú noc, rozlúčiť sa s Beth a nakoniec som bola potichu pozrieť otca, ktorý už zaspal. Vykúpala som sa. Ľahla do postele a zaspala.
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Tak prvú časť máme za sebou! Dúfam že sa vám páčila!! Ak áno, ohodnoťte alebo okomentuje!! Obidva potešia.
