Verím ti

228 12 1
                                    

"Co tu robis?"opytala som sa."No,nebol som v skole,takze som ta nemohol vidiet ,tak som sa rozhodol prist k tebe domov."a usmial sa na mna."Aha,tak ,ked uz si ma videl ,tak mozes ist domov,"poviem mu chladne."Co ti je?"opyta sa ma zarazene."Nic ,preco by mi malo nieco byt?!"zacnem na neho kricat."Sakura,nekric na mna,neznasam ked na mna niekto zvysuje hlas!""Ohooo,tak to pardooon ,ze sa Sasukemu nepaci moj ton,ved keby ze cely zivot zijem tak ako zijes ty ,tiez by som nebola rada ze na mna niekto krici."vrieskala som po nom."Co?O com to hovoris?"opytal sa Sasuke."To,ze-ze ublizujes ludom,len p-preto lebo ti nevihovuju ,t-to je zle Sasuke .Velmi zle,"plakala som .Sasuke sa na mna smutne pozrel a povedal,"Takze toto ti o mne nahovorili.Hmm,uz je to ina verzia nez ktoru som pocul minule."povedal s miernym usmevom."Myslel som si ,ze ty by si mohla byt ina,ale ,ako vidim nie si.Tak ,ja idem,prepac ze som ta otravoval,"otocil sa a smeroval k autu."Co tym myslis?"opytala som sa.Nechapem o com to hovori.Co tym myslel ,ze  je to ina verzia a ze ja som ina nez si mylsel?"Hovorim o tom ,ze ludia su vazne neprajni a uz stihli poblaznit aj teba,"hovoril a na tvari mu bolo vidno smutok."Takze ,to co vsetci hovoria je hlupost?Vsetci si iba vymyslaju?"opytala som sa."Dalo by sa to tak povedat.Co myslis ,ze ked su v meste uspesny ludia ,tak sa im nepraje nic zle a nevymyslaju sa vselijake pribehy?Ludia vedia byt naozaj zli Sakura,to si pametaj."hovoril mi Sasuke."Nemusis ma poucovat ako nejake decko viem toho dost."poviem nahnevane.To Sasuke vykuzlil maly nevinny usmev"Ach,Sakura,ver mi ,vela toho nevies o tom ,aky su ludia,"povedal."Teraz znies ako nejaky osvieteny budha,"povedala som pobavene a zasmiala sa.On sa zasmial so mnou ."Sasuke ,nechcel by si ist do vnutra,predsa len by to bolo pohodlnejsie,"opytam sa na koniec."Myslel som ,ze som nejaky ganster ci co,"zasmeje sa.Strasne sa mi pacil takyto.To ako sa pekne smial ,proste som bola z neho uplne ze PAF."Tak pod a nespekuluj,"potiahla som ho za rukav a tym padom vosiel do domu."Babi,mame nastevu,"zakricala som."Och,dobre Sakura ,podte do kuchyne ,nieco vam pripravim,"odpovedala mi babicka.Vosli sme do kuchyne ."Fiha,Sakura ,nepovedala si mi ,ze si privedies takeho pekneho chlapca,"zachichotala sa babicka."Babi!"zakricala som a Sasuke sa len pousmial."Ja som Aria Haruno ,babicka Sakury."podavala ruku Sasukemu ."Ja som Sasuke.Sasuke Uchia,"usmial sa Sasuke a to uz stiskal babke ruku.Babka len tak skamenela a nemo  pozerala na vysmiateho Sasukeho."Aha,tak si sadnite ,zachvilu bude caj,"povedala babka a rychle odisla do obyvacky."Mate to tu celkom male,"povedal Sasuke."Vies Sasuke,nie kazdy moze mat kuchynu velku ako nas dom,ale ked uz tak ,tak sa tomu hovori utulne,"hovorila som ironicky."Aha,tak mate to tu utulne,"a zacal sa smait.Ked bol caj uz pripraveny ,tak sme si opät sadli a rozpravali sa o vselicom,napriklad o mne ,ze ako som predtym zila v Lare,alebo o nom .Bolo to celkom fajn,mat takehoto kamarata(FRIENDZONE:D)."Vies,Sakura ,
prepac za to co som povedal prvy den,o tebe a o tvojich rodicoch,vazne som nevedel ze su....,"zmlkol Sasuke."Oh ,no ,je pravda ze to bolo dost hnusne,ale dajme tomu ze tiez som nebola najlepsia.Proste na to zabudnime a pokracujme tak,ako sme na tom teraz ,dobre?"zasmiala som sa."Dobre," zasmial sa aj on.Do kuchyne prisla babka a zacal vysvetlovat ze je uz dost neskoro a nenapadne naznacovala ze by Sasuke mohol odist,ale mne sa to celkom nepozdavalo.Chcela som protestovat,ale Sasuke sa postavil a povedal ,ze uz by aj tak mal ist,ze dakuje za caj a vraj sa uvidime neskor v skole."Oh,Sak,mohla by si mi prosim ta poziciat tu knihu o ktorej sme sa rozpravali?"opytal sa."Ach,jasne ,pockaj idem ti po nu,babi zatial ho prosim odprevad vonku ,ved ked je uz obleceny aby sa tu neroztopil,"a uz som bezala do izby."Dobre,"povedala babka a uz vyhanala Sasukeho von.
Zatial rozhovor vonku :
"Takze,mlady Uchia,neviem co chystas ,ale moju vnucku z toho vynechaj.Nevie nic ,tak ju nechajte pokludne zit ."zacala rozpravat Aria.
Sasuke sa len pousmial a povedal"Ach,Aria ,ak by sa vasa rodina riadila nasimi pravidlami,tak by mohlo byt vsetko ovela lahsie.Ale nie ,chceli ste spekulovat,tal ste aj nieco vyspekulovali.
Tvoja dcera Akame a zat Dan su mrtvi v podstate ako zvysok vasej rodiny.A to ze si ty nazive ,no povedzme ze nam v planoch nejako extra neprekazas ,ale odstranit ta nieje vobec problem.Keby si neutiekla s Akame ,tvoj manzel by bol mozno teraz nazive,ale stalo sa.Lenze ,Aria povedz mi ,"priblizil sa Sasuke k Arii a zaseptal jej do ucha "Kto zachrani Sakuru?"a zacal sa zlovestne smiat.Aria nanho vystrasene pozerala ,ale predsa sa v nej naslo nejake to odhlodanie"Ja .Ja Sakuru ochranim.Je pycha celej rodiny Haruno ,aj ked je pravda ze o svojej rodine nic nevie ,vsetko bude vediet.A vy,vy prekliata rodina Uchia.Ja Sakuru pred vami ochranim ,aj za cenu mojho zivota ,tak ako to urobili jej rodicia.""To sa uvidi ,"sepol Sasuke  a to uz z dveri vyletela Sakura."Ach prepac ,ale nevedela som ju najst,"podavala Sakura knihu Sasukemu."V pohode ,takze zajtra v skole,"mrkol Sasuke a zacal nastupovat do auta."Tak zajtra,"zakricala este Sakura,ale to uz Sasuke odchazdal v aute.Potom sa Sakura pozrela na znepokojenu Ariu."Stalo sa nieco?"opytala sa Sakura."Nic Sak,podme rychle do vnutra ,inac ochorieme,"pohladila Aria Sakuru po vlasoch a obidve sa vybrali do vnutra.Ten vecer bolo nebo ,rovnako cierne a zlavestne ako Sasukeho oci ,nezvycajne rozburene.Mozno uz aj samotna Zem vedela,co caka na nic netusiace dievca s vlasmi sfrabenymi ako  stromy sakury.Nikto nemohol vediet co pride.Laska ,ale rovnako s laskou bolest,zrada,klamstva,smutok a nakoniec aj uplna tma -prazdnota...smrt.
Okej,tak mate tu dalsiu epizodu,dufam ze sa paci.Od tejto casti to zacne byt celkom smutne,teda aspon pre mna.Dufam ze sa vam pribeh pacil ;)a na dalsi tyzden kedze uz budu tie Vianoce cakajte prekvapenie :3.

Demons inside himWo Geschichten leben. Entdecke jetzt