Psycho

16.Časť

OBNOVA/16.časť

Sedím a hľadím na to autíčko ako blbec.Svietim na neho baterkou a rozmýšľam ako zohnať auto.Len keď ja...Mám iba ten môj bicykel ktorý ledva ledva uvládze mňa a nie tobôž dve osoby.A okrem toho by to bolo fakt nenápadné,a cítil by som sa trápne.Vypol som baterku a rozmýšľal som po tme. Niekedy dávno som započul,že myšlienky sa lepšie rozvýjajú v tme. Uveril som tomu ako malý chlapec,ľahol som si do postele a prichádzala mi jedna myšlienka za druhou.Spomenul som si na jednu vec, veľmi dôležitú ktorá ma môže posunúť ďalej. Všimol som si totiž to,že tá krátko vlasá sa nebojí.Nie raz ma prekabátila,utiekla mi,ukázala sa mi,ublížila mi fyzicky zatiaľ čo tá druhá tá sa na mňa ani raz nepozrela možno zo strachu,ani raz mi neublížila ani raz ma neprovokovala a ani raz som sa ju nesnažil chytiť. A to je možno tá príčina prečo si jej tá kamarátka neuvedomuje,že ľudom sa nemajú brať osobné papiere z bytu a už vôbec nie sa do bytu vlámať a provokovať. Uvidíme či zmení názor. Ale trpezlivosť ruže prináša no nie?

Marinna:

Je 23:20 a ja nedokážem zaspať zo strachu čo teraz cítim.Už som si asi moc dovolila a neuvedomujem si jednu dôležitú vec ,ktorú som si doteraz o sebe myslela.Ja nie som taká silná a taká múdra ako si myslím.A ako som si myslela aj pred 10-timi minútami.Veď som úplne dojebaná ľudovo povedané.Nechápem prečo ho provokujem,prečo som si tak dovolila a ukazujem sa mu.Je toho na mňa moc.Mám taký blbý pocit,niekedy ho máva aj moja mama predtým ako sa má niečo stať.Vŕta mi hlavou milión myšlienok ako sa dostať k nemu ako mu ublížiť ale nechápem preč.Možno je to fakt iba pocit.Ale prečo práve my?Prečo ja mám dávať pozor na Alex? Musím ísť spať lebo takto sa nič nevyrieši.Moja každodenná v tomto prípade nočná paranoja sa blíži.Zamkla som byt tak ako vždy a išla si ľahnúť.

3:05

,,Pomoc!Nie,prosím nerobte jej to! Nič vám neurobila prosím nie!Radšej zoberte mňa!Prosím Max...,, Bola som napol hore a napol som spala.Počula som samú seba ako kričím na neho presne tieto vety.Začala som mať strašne veľkú pranoju a tieto nočné mory sa mi opakovali čoraz častejšie.Hovorila som si je to iba sen...iba sen...

7:10

Ráno ma zobudila Alex.Bola veľmi milá a pripravila mi raňajky.Hovorila,že to preto lebo si váži to čo pre nás robím.Ja som jej len odpovedala niečo také ako ,,za málo,,. Pritom viem,že ma to málo síl určite nestojí.A mám pocit,že s tohoto všetkého zošaliem.Ledva som do seba dala raňajky bolo mi úplne zle.Jedine čo som urobila pred školou je to,že som si umyla zuby a tvár na nič viac som sa nezmohla.

Sadla som si na stoličku v kuchyni a čakala na Alex kým sa nachystá a pôjdeme do školy.Sedela som tam a pozerala na jeho okná znova.A nevedela som od nich odtrhnúť oči.Vedela som,že ma určite vidí a pozerá sa na mňa a rozmýšľa.Je to blbý pocit vedieť to a cítiť to...Bol som presvedčená o tom,že dnes sa mi znova ukáže a myslela som si,že aj hneď teraz ráno.Lenže on nič nebol tam.Nechápala som to už vôbec nie to,že sa neukázal.Postavila som sa a na celý byt som zakričala IDEME!

Z pohľadu Alex:

Pekne som sa nachystala a cítila som,že dnes to bude pekný deň.Pokojný a rozmýšala som,že by som s Mariannou zašla na nákupy do centra.Škola nám rýchlo ubehne a išli by sme hneď po škole aby sme mali večer čas na učenie chcela som ju trochu odreagovať od toho stresu čo si v poslednej dobe zažíva, samozrejme,že ho zažívam aj ja ale neberiem to tak vážne ako ona a nechcem toho chlapa riešiť. Nechcela som sa je nič ráno pýtať,pretože nevyzerala nejako vyspatá a nepôsobila na mňa moc príjemne.Snáď sa mi podarí jej v škole zlepšiť náladu.Tak som je povedala,že som hotová a môžme ísť.

Ja som si v hlave pomyslela,že som tiež hotová ale z niečoho iného.Z toho,že sa neukázal ako som už vravela mám zlý pocit a tento pocit sa cestou do školy len stupňoval a stupňoval.Mala som úplné vidiny pred očami ako ide za nami a čaká na správny moment-preto som sa stále otáčala,mala som pocit,že vyskočí na nás spredu-preto som sa bála ja moc otáčať, videla som ho za každým rohom čo bol na okolí ako na mňa kýva, prosto som ho cítila a videla všade kam sa pozrela.Cesta do školy nám trvá 2 minúty no mne to pripadalo ako pol hodina.Bola som celá spotená ,mala som strach v očiach a cela roztrasená.Čakala som len na moment kedy nás dostane a ja budem úplne bezmocná.Alex sa na mňa pozrela iba pár krát pretože išla predomnou. Nezbadala na mne nič podozrivé až keďsme dorazili do školy.

.

.

.

Bola som veľmi unavená.Začala sa druhá hodina a ja som si myslela,že na nej zaspím.Lenže jediné čo ma držalo hore bola myšlienka,že nás chytí a že nemôžeme výjsť zo školy.Prišiel na mňa pocit stiesnenosti a paranoje.Pozrela som sa von oknom a znova som ho videla ale pritom som vedela aj videla,že tam nieje.Od nervov som si chytala vlasy od strachu som sa potom vypýtala na záchod a tam to namňa doľahlo.Triasla som sa,smiala,plakala,trhala si vlasy a rozmýšlala.Uvedomila som si,že takto pomaličky posupne zo mňa urobí jeho druhé ja psychopata.Musela som sa vzchopiť ale nešlo to.Bála som sa urobiť akýkoľvek krok v škole,v byte,mimo bytu všade...

Táááák dúfam,že sa vám daľšia časť pačila ospravedlnujem sa za tú mimoriadne veľkú prestávku ale som spať.Budem rada za komenty či už nejaké ohlasy,vote,alebo kritiku :)