"Celý život sme sa stráhali od dámy na palube a teraz som ju sem priviedol. Boli tu dve legendy, no jeden príbeh." Zobral si za hrsť uhlia s popolom do ruky.
"Eleanor s dlhými čiernymi vlasmi, ako dcéra chudobného vojaka, čo toho veľa nespravil. Bitku s Turkami sme vtedy prehrali a vojakom sa snížil plat o 30% ak to tak môžem povedať. Lodné posili nás nikdy nezvolali na pomoc.
Nerátali s nami a ak aj áno tak ako s najmenej vybavenou a naslabšou posilou. Ak to tak môžem nazvať."
Vtom sa všetci chlapi začali búriť. Vypili víno a pohárom tresli o zem. Nemo som pozerala, no keď sa muži pozviechali a zobrali do rúk opäť svoje poháre, fúzatý pokračoval."Eleanor nám ako jediná verila. Nám námorným a bojovým lodiam. Chcela nám pomôcť no nevedela ako. Tiež nechcela otca nechať samého a tak sa obaja vybrali k námorným lodiam. Niekde nastúpili inde vystúpili a takto sa to striedalo mesiac čo mesiac.
Eleanor aj s jej otcom nám pomáhali a dávali nápady. Z tých sme čerpali ako zaujmeme bojový postup, postoj a stratégiu. Eleanor bola výnimočná žena. Vďaka nej sme začali vyhrávať bitky a tak sa z nás, slabých náhradníkov stali silné a neodmysliteľné súčasti každej námornej bitky." Muži zdvihli nad hlavu poháre. Napodobnila som ich. Potom som pozrela na fúzača.
"Preto ste tu." Povedal stíšene, ale aby som počula. Vypila som polku pohára s vínom. Nechutilo mi, ale pripadalo mi to správne. Muži sa tešili, no ja som myslela na legendu, že ženy na palube nosia nešťastie. Neváhala som.
"Chcela by som vedieť, prečo niektorí námornícni vravia, že žena na palube nosí nešťastie." Povedala som nahlas s pohľadom upretým na veľkého fúzateho chlapa.
"Eleanor," odmlčal sa, napil sa a pokračoval. "Ako chudobná žena vdatá za chudobného manžela. Celý život túžila mať dostatok peňazí. No nebola to túžba po peniazoch akú majú šľachtici. Táto Eleanor bola skromná. Chcela uživiť seba aj manžela, nemala deti.
Jej manželovi sa naskytla príležitosť pridať sa k posádke lodi, čo bojovala proti Turkom. Vojna trvala niekoľko rokov. Vyzeralo to tak, že vyhráme len sme potrebovali nových námorníkov a vojakov. Manžel však chcel zobrať aj Eleanor, jeho manželku. Obaja sa vybrali bojovať proti Turkom. O dva mesiace nato, ako sa Eleanor pridala k námorníctvu sme bitku začali prehrávať a nakoniec sme ju aj prehrali."
Chlapi sa opäť napili. Sedela som s kolenami pri sebe a hľadela na nich. Prečo neveria tejto legende? Fúzatý akoby počul moju myšlienku."Veríme prvej legende," odmlčal sa zas a chlapi opäť stíchli. "Pretože tam sme bitiek vyhrali viac. Či to bola skutočná alebo vymyslená legenda. O Eleanor, ako chudobnej manželke sme neverili. Prehrali sme tam len jednu bitku. A úprimne mi nezáleží proti komu tá bitka bola." Skončil, napil sa a odišiel preč. Chlapi sa taktiež postavili a išli si robiť svoje.
K ohňu prišiel ten malý chlapec čo nám nalial víno. Zahasil oheň kýblom vody a odišiel tiež. Nohy som mala mokré. Vliezla som do svojej kajuty a premýšľala nad Eleanor. Existovala vôbec? Kolísavá loď ma uspala s myšlienkou na dve odlišné legendy, no jeden a ten istý príbeh.
YOU ARE READING
Waves Are Blood, Boat Is Heart
RandomOtvorila som to. Stálo tam: /Pre moju jedinú a najkrajšiu vnučku. Dokázala si to. Splníš si sen. Ak sa zachováš múdro, uvidiš a zažiješ veci, čo si chcela. Aj o ktorých sa ti snívalo a aj tie, o ktorých si nevedela. Ja už nemôžem, a preto mus...